Ak Radičovej vláda zostane nažive, hneď po eurovale ďalším testom odolnosti bude 2 400 výpovedí, ktoré nemocniční lekári podali minulý týždeň. Po dlhom váhaní a naberaní guráže, ale podali. Požiadavky zvýšenia platov, zmien v Zákonníku práce či zastavenia transformácie nemocníc sú de facto dokopy nesplniteľné, takže tip, že vo finiši sa to scvrkne „iba“ na mzdy, sa dá pečatiť.

Keď v lete vyšlo najavo, že britský bulvár News of the World odpočúval aj celkom obyčajných ľudí, vyvolalo to vo svete zdesenie. Deje sa niečo také aj na Slovensku? Alebo je u nás bulvár len neškodnou zábavou pre masy? Prečo zneužil emócie po smrti Pavla Demitru spôsobom, aký sme dosiaľ zrejme nezažili?

Nikdy som nevidel nevestu kráčať tak rýchlo, ako Ayaan Hirsi Ali. Neskôr mi povedala, že ju tak hnala nervozita, ale bolo to skôr šťastie. V pamätnej kaplnke na Harvarde sme sa zhromaždili 10. septembra a stali sa svedkami, ako si zobrala Nialla Fergusona. Burzy sa prepadali a noviny predpovedali teroristický útok, ale zväzok týchto dvoch rovnocenných a jedinečných ľudí nás napĺňal radosťou.

Uprostred rastúcej vlny obáv z klimatických zmien schválilo mnoho krajín v prvých rokoch nového tisícročia zákony, ktoré zakazovali alebo silne obmedzovali prístup ku klasickým žiarovkám. Cieľ bol pochopiteľný: keby všetci ľudia na svete nahradili väčšinu klasických žiaroviek energeticky úspornými „kompaktnými žiarivkami" (CFL), mohli by sme ušetriť 3,5 percenta všetkej elektriny a o 1 percento znížiť emisie CO2.

Poľské médiá píšu, že v Maďarsku sa odohráva „konzervatívna revolúcia“. Jedni o tom píšu s hrôzou, iní s nádejou a sympatiami. Ale je naozaj pravda, že to, čo sa deje, ako sa u nás v Poľsku hovorí, v krajine našich bratrancov, znesie pomenovanie duchovné obrodenie či prebudenie národa?

Zámožná Európa i zámožná Amerika sa topia v deficitoch a dlhoch vinou nafúknutých sociálnych štátov, ktoré dnes buď existujú (Európa), alebo sa na nich pracuje (Spojené štáty).

Výstava Nové Slovensko, otvorená od 1. júla v Slovenskej národnej galérii, nie je iba o príbehu slovenskej výtvarnej moderny. Je to rozprávanie o zrode moderného životného štýlu, výstava o tom, ako Slovensko začalo svoju dlhú a kľukatú cestu od vidieckej k mestskej krajine.

„Alfréd Hitchcock hovorieval, že desivé je to, čo nemôžeme vidieť...” Obrovská taška, v ktorej sa určite niečo ukrýva a každý by chcel vedieť, čo, nazrieť do nej, ale má taký veľký rozmer, že divákovi ostane len zvedavosť, neistota a neuspokojené predstavy.

Politický projekt euro má vážne problémy. Zdá sa, že Friedmanova kliatba sa začala napĺňať. Napriek tomu, že Európska únia a Medzinárodný menový fond už na hasenie požiaru európskej dlhovej krízy prisľúbili trištvrte bilióna aj našich eur (11 rokov produkcie Slovenska), úroky na dlhoch problematických krajín sú dokonca vyššie, ako boli pred ohlásením záchranných balíkov.

Emil, nemysli si, že sa v tomto pokročilom veku nezaujímam o dianie. Mimochodom, dianie je úžasné slovo, znamená to, že sa niečo deje. Len neviem, ako sa volá to, keď sa nedeje nič. Ale k dianiu. Čítam a dívam sa, čo sa deje v Tunise a v Egypte a keby som nebol starý skeptik, tak sa budem radovať. Že sa tam postavili proti diktatúre a že teraz nastúpia demokrati. Tak ako nastúpili u nás.