Vysielanie TV JOJ stojí na dvoch pilieroch – spravodajstvo a vlastná produkcia. Vlastnú produkciu JOJ stavia na dlhodobých spoluprácach s osvedčenými ľuďmi. Menovite sú to šéf vlastnej tvorby JOJ Ivan Huljak a interný tím, Továreň a Andy Kraus, D.N.A. a Rasťo Šesták s Petrom Bebjakom, Kuul TV s Radom Štefanovom a Fremantle s Andreou Gavačovou.

Radi sa hráme. No hra nemusí byť iba výplňou času, ale aj výzvou, námahou, niekedy aj sklamaním, ktoré je však predzvesťou omnoho intenzívnejšieho víťazstva. Taký pocit som mala, keď som sa vrátila z návštevy Festivalu hier a zábavy, ktorý sa konal počas polročných prázdnin v Trnave.

Taxík je síce štátny, ale potreby sú výlučne súkromné. Sadáš si teda za volant s jediným cieľom – dostať zo zákazníkov čo najviac. Obviňujú ťa z obohacovania, lenže ty vieš svoje. Každý večer musíš podniku odovzdať šesťdesiat konvertibilných pesos. A túto sumu nemožno zarobiť inak než malými podvodmi, vďaka ktorým ti ešte niečo aj zostane. Keď kvótu niekoľko dní po sobe nesplníš, skončíš na ulici a tvoje sedadlo v bielej lade rýchlo obsadí ďalší z dlhého radu záujemcov.

Bol komunistickým intelektuálom, ktorý dejiny slovenského národa ovenčil mýtom plebejskosti. Počas života vraj prečítal 10-tisíc kníh. Jeho myšlienky dodnes rezonujú v národnom podvedomí a radi sa na ne odvolávajú aj politici strany Smeru.

V roku 2011 sa uskutočnili slávnostné premiéry troch veľkých filmov (napísal by som najradšej veľkofilmov, ale nebolo by to celkom korektné). Zhodou okolností všetky tri rozprávajú o Konci.

Rok 2011 vojde čochvíľa do dejín. Najdôležitejšie sú stretnutia s ľuďmi. Mal som zaujímavý rok. Okolo mňa sa mihli napríklad Ota Nenbaum (áno, o ňom je tá pesnička, ktorú tak radi spievame okolo Vianoc), Jan Atϋrlich, Dan Keschön, Jens Ehádej (áno, práve jeho ospevuje Helenka Vondráčková), Dieter Moflasche (jeho prítomnosť vždy zahreje),

Niekomu je za ním ľúto, iný je rád, že končí. Niekto zdôrazňuje jeho zásluhy na poeurópštení Slovenska, iný v ňom vidí zosobnenie podrazov a korupcie. Kto je Mikuláš Dzurinda?

Pri prechádzaní výstavnými sieňami, alebo vlastne už len porovnaním radov na lístky pred jednotlivým galériami, sa dá ľahko nadobudnúť dojem, že impresionizmus je dnes jedným z najobľúbenejších výtvarných smerov.

V prvom rade by som asi zdôraznil, že voliť by mal ísť každý, komu záleží na krajine, hoci asi väčšina mojich kamarátov je presvedčená, že voliť nepôjde. Myslím, že voľby sú jeden z mála výdobytkov roku ´89 a demokracie, ktoré tu ešte fungujú.

„Už viem, ako mučiť človeka. Až na nich príde rad, tak sa mi tieto nové vedomosti zídu.“ Sedíme v kaviarni na kraji severolibanonského mesta Tripoli, kam sa pred takmer dvoma mesiacmi Abu Omar uchýlil po úteku zo Sýrie. V skutočnosti sa nevolá Abu Omar, ale jeho príbeh je pravdivý.