Košičan, ktorý dobyl Bratislavu. Vstúpil do komunistickej strany, ale ešte pred Novembrom sa od režimu vnútorne oslobodil. Básnik, textár, prekladateľ z ruštiny, v poslednom čase najmä autor kníh rozhovorov s osobnosťami slovenskej kultúry. Tentoraz sme kládli otázky my jemu. Ján Štrasser.

Sobota: Zase jeden prepršaný víkend. Túto jar stále prší. Minulá jar bola suchá a pekná. Praha vraj tento rok zažila osemdesiat slnečných hodín, asi toľko, čo Nové Hebridy. Tento víkend to nebude lepšie. Učím sa však na kapitánske skúšky riečnej plavby, tak nech si prší.

Jeruzalem ma nikdy príliš neoslovoval. A to napriek tomu, že uznávam jeho náboženský, historický aj civilizačný význam. Minule som v Jeruzaleme bola na dlhšom výlete s manželom a dcérou a názor som si poopravila. Mesto sa mi zdalo menej napäté (prvýkrát v živote som bola v Jeruzaleme v čase, keď sa prechádzka po miestnom trhu mierou rizika dala prirovnať k behu cez mínové pole) a aj menej ufúľané. Možno je to tým, že cez centrum konečne premávajú električky a autobusov ubudlo.

„Zdierajú nás z kože a my s tým nič nezmôžeme.” Majiteľka podnájmu mi mesiac čo mesiac s ospravedlňujúcim výrazom v tvári podáva obálku s faktúrami za elektriku, vodu a plyn. Pri poslednej návšteve jej však viditeľne odľahlo. Výdavky sa v nasledujúcich mesiacoch znížia o sedem percent.

Mal som zaujímavú diskusiu o Spojených štátoch európskych. Stretnutie s vysokopostaveným úradníkom Európskej komisie v Bruseli bolo pôvodne na inú tému, zmenila ju však jeho náhodná veta „Nebol som zástancom Spojených štátov európskych, ale po kríze z roku 2008 už som.“ Ako sa však ukázalo, je oveľa ľahšie všeobecne niečo vyhlásiť, než tento postoj obhájiť zoči-voči konkrétnym argumentom. Uznal to napokon aj autor výroku. Ak totiž jeho postoj začnete rozmieňať na drobné, aj keď pre mnohých znie na prvé počutie logicky a rozumne (poďme riešiť problémy spolu), dostanete jeho zástancov do problémov.

Prvých desať rokov sme o úrade ombudsmana nepočuli, no s nástupom tejto bývalej sudkyne sa veľa zmenilo. Predložila mimoriadnu správu o porušovaní ľudských práv, je v ostrom spore s ministerstvom vnútra a nalieha, aby štát okamžite riešil vzdelávanie rómskych detí. Jana Dubovcová.

Občas sa fakt cítim doma ako cudzinec. Najmä pri čítaní novín alebo po prezidentských či parlamentných voľbách. Najsmutnejšie však býva blúdenie našou nedávnou históriou. Keď hovorím „našou“, nemám na mysli dejiny jedného-jediného záhumienka. Sme predsa Slovania a Európania, hejže? Napríklad: Nedávno vyšla ďalšia kniha Jana T. Grossa Zlatá žeň. Po jeho knihách o pogromoch v Jedwabnom (Susedia) a Kielcoch (Strach) je táto inšpirovaná fotografiou skupiny dedinských mužov a žien, ako svorne sedia po dobre vykonanej práci pri hromade kostí.

Predstavte si, že by sa vám podarilo absolvovať súboj s Boltom, čerstvým majstrom sveta na 100 a 200 metrov. A predstavte si, že by ste ho mohli poraziť. Nemožné?

V ostatnom čase ma zaujali dve správy. Podľa prvej bude pápež Ján Pavol II. budúci rok vyhlásený za svätého. Svätí tvoria súčasť nášho života. Vidíme sochy svätých na námestiach, ich obrazy v národných galériách, kostoly sú po nich pomenované, a je tu aj osobná úcta. Je to milý, ľudský svet, často sprevádzaný legendami, ktoré nikomu neprekážajú. Je to tiež povzbudenie, že vo svete sú aj krásne príbehy a tiež, že oni sa za nás môžu prihovárať. Zväčša je to však trochu abstraktný svet.

Otvorený list Deväť sudcov Najvyššieho súdu kritizovalo v otvorenom liste svojho šéfa Štefana Harabina za jeho výroky na adresu sudcov Ústavného súdu. Predseda Najvyššieho súdu zaútočil na sudcov Ústavného súdu Ľudmilu Gajdošíkovú, Jána Lubyho a Ladislava Orosza pre ich rozhodnutie v kauze Duckého zmeniek.