5-7-5. Päť slabík opíše situáciu, ďalších sedem v nej vyhmatne otázku či problém a nakoniec zostáva presne päť slabík na odpoveď či riešenie. Všetko len naznačené. Skôr paradox než múdra sentencia.

Päť dní po tom, ako médiá informovali o

„Hryzie?“ opýtal sa ma pán sklonený pod otvorenú kapotu škodovky, keď sa k nemu prikmotrila moja teriérka Sarah, vrtiac naraz chvostom i zadkom, s pootvorenými ústami a vyplazeným jazykom, stelesnená zvedavosť a otázka: „Čo to tam robíš, čo to máš, ukáž, nemáš tam nejaké maškrty?“

Kaviareň pri tržnici je komunikačným centrom mesta. Vitálne talianske penzistky, muži s novinami pod pazuchou, ľudia na vŕzgajúcich bicykloch, obchodníci, Afričania, manažéri, tínedžeri a veruže aj my, turisti – všetci sa tu stretávame, debatujeme, pijeme kávu, nakupujeme, objavujeme, oddychujeme.

Objavili ste doma v skrini zabudnutú pioniersku šatku? Nevyhadzujte ju. Zíde sa vám, ak pôjdete v lete do Španielska.

Skupina The Swan Bride existuje krátko, ale stihla už dosť. Ich debut Monsters In Your Drawers patril k najvýraznejším nahrávkam minulého roka a v lete hrajú na veľkých slovenských festivaloch. O labutej neveste a upíroch hovorí basgitarista a textár Fuxo.

Ak by dnes na Slovensko zavítal dospelý ET, tak prvé, čo by voľným okom mimozemšťana rozoznal po prílete z obežnej dráhy, by bol kamenný obraz cválajúceho koňa pod Spišským hradom. Jeho autorom je Austrálčan Andrew Rogers, ktorý už desať rokov pokračuje v najväčšom novodobom sochárskom projekte na svete.

Dneska budou drby. Z pražského knižního veletrhu. Je-li člověk už přes deset let obchodníkem s knihami, potká na veletrhu spoustu známých a mezi nimi i pár přátel. Nebudou drbat zle, ale hodně a obezřetně.

V apríli uplynul rok od slávnostného otvorenia „najstaršej novostavby“ na Slovensku. Odvtedy si Opera SND pripísala na konto päť premiérových inscenácií, z nich štyri v novej budove.

Dámy a pánové, přivítejme dnes v košickém Artforu dvě žijící legendy českého undergroundu dob nejen předpřevratových, ale míním, logicky pokračujících až do naší nejžhavější současnosti – Ivana Martina Jirouse a Petra Placáka.