Róbert Bezák hovorí o svojich snoch a aj o tom aký je jeho najväčší sen v reálnom živote

Ukrajina k EÚ Rusko minulý týždeň oficiálne pripojilo Krym k svojmu územiu, aj keď svet tento akt neuznal za zákonný. Západ reaguje sankciami, medzi ktorými sú však najmä tie politické a málo účinných ekonomických. Moskva s nevôľou nesie, že Európska únia podpísala dohodu o bližších vzťahoch s Ukrajinou. Zatiaľ ide len o politickú časť zmluvy, ktorú v novembri nechal ležať na stole Viktor Janukovyč, a tým vyvolal hnev na Majdane.

Človek zamilovaný do mesta, kam sa presťahoval, mu odpustí aj to, aké bolo nudné v zime. Samé výtlky. Do kina len cez most do Párkánya (po vašom Štúrova). Zopár koncertov v kostole, vernisáže, ešteže je tu DVD požičovňa, kde Henrietka ponúka skvelý výber. Nebyť jej, neviem, čo by sme po večeroch robili. So slzami v očiach hľadeli na Dunaj, ktorý kedysi zamŕzal a teraz nič? V zime sa u nás pri Dunaji dá robiť hlavne jedno: pozorovať labute, kŕmiť labute a volať na labute, aby prešli zo štúrovskej strany k nám. Ďalšia výčitka voči zimným mesiacom je, že tu kašlú na upratovanie lístia z platanov, ktoré patria medzi miestne korunovačné klenoty.

Tento text nechce ukázať, aké ľahké je páchať počítačovú kriminalitu. Naopak, chce vás vystríhať pred neopatrnosťou, pretože ak sa stanete jej obeťou, zákonnej pomoci, ochrany a potrestania vinníkov sa dočkáte len veľmi ťažko.

Aké sú slovenské Vianoce na druhom konci sveta? V Indonézii, v Holandsku, v Keni, vo Fínsku, v Kalifornii. Opýtali sme sa na to Sloveniek a Slovákov, ktorí v týchto krajinách našli svoj domov a tento rok boli našimi autormi v rubrike V cudzom meste.

Píšem v piatok, teda v rozpoložení, keď ešte neviem výsledky prezidentských volieb. Vy to už viete a vravíte si: Ach, aké prekvapenie! Alebo: No to sa dalo čakať! Píšem tiež v situácii, keď ešte neviem, čo všetko sa začne diať po rýchlokvasenom referende na Kryme. Vy si už môžete konfrontovať, čie hypotézy sa potvrdili a najviac priblížili k realite. Už teda viete, či máme k vojne blízko, alebo ďaleko. Možno sa nájdu novinári alebo blogeri, čo sa teraz za svoje ostentatívne výroky hanbia, lebo boli dosť suverénne na to, že sa nepotvrdili a zaznamenali prílišný odklon od reality.

Jeden zo spôsobov, aký režiséri dokumentárnych, ale aj hraných filmov veľmi často (a vlastne celkom prirodzene) používajú pri zobrazovaní rómskeho prostredia, je taktika, ktorú som pre vlastné potreby nazvala: agentská. Jej dôležitou súčasťou je agent. Alebo agentka.

Čítať Slavoja Žižeka je znepokojujúce. Človek nesúhlasí, dokonca sa mu akosi fundamentálne bridí, čo Žižek tvrdí, aj to, z akých ideologických a filozofických pozícií to vyrastá, ale to je tak všetko, čo sa s tým dá robiť. Lebo pustiť sa so Žižekom do odborne relevantnej polemiky je problém. Niežeby sa to nedalo, len človek musí byť podobne zdatný. Vzdelaný, bystrý a asi aj sebavedomý, či priamo drzý, neviem nájsť iné, vhodnejšie slovo.

Tráviť Silvester, teda programovo najzábavnejší, najveselší, najoslavovanejší deň roka pri televíznej obrazovke môže byť výrazom číreho zúfalstva. Rovnako však môže ísť o výsostne racionálne rozhodnutie, akýsi osobný akt vzbury, ktorým jedinec dáva najavo, že všeobecné silvestrovské veselie sa ho netýka. Niet veľmi čo oslavovať.

Skončil sa dvadsiaty rok slovenskej štátnosti a beží mnoho diskusií, kde sa nachádzame. Slovensko, jeho politické strany, ekonomické, kultúrne, spoločenské prostredie, cirkvi a voliči zažili 20 rokov, keď neboli vystavení žiadnemu vonkajšiemu ani vnútornému tlaku. Nemuseli robiť kompromisy, neboli vystavení cenzúre. S úľavou, radosťou, s istým oslobodením môžeme konštatovať, že po týchto dvadsiatich rokoch sa vidíme takí, akí v skutočnosti sme. Týka sa to bez výnimky nás všetkých. Nemôžeme sa na nič a na nikoho vyhovárať.