Toto má byť hip-hop? Veď tomu chýbajú dissy a punche, nie je tam ani reprezent...

Dobre najedený človek vidí svet optimistickejšie. Nielen láska, aj zabíjanie nepriateľa ide cez žalúdok. O armádnych kuchároch sa toho veľa nevie, obvykle sú v úzadí. Režisér Peter Kerekes natočil o nich film Ako sa varia dejiny, svojím námetom unikátny vo svetovej kinematografii.

Určite ste to zažili. Počas dovolenky sa „pražíte“ na slnkom rozpálenej kultúrnej pamiatke. Sprievodca obšírne opisuje históriu hradu či kaštieľa. Hovorí však erudovaný výklad alebo trepe nezmysly? Otázka na Spiši, ocenenom už dvoma zápismi na zoznam UNESCO, viac ako aktuálna.

S Ivanom Gašparovičom na prezidenstkom stolci strávime aj nasledujúcich päť rokov. Vďaka protimaďarskej munícií SNS ho zvolilo vyše 1 200 000 Slovákov. Smútiť však nemusí ani Iveta Radičová: jej boj s M. Dzurindom o líderstvo SDKÚ sa práve začína.

Sin Nombre je prvý celovečerný film mladého režiséra Caryho Fukunagu. Bez mena kritici hneď naznačili jeho príslušnosť k filmom typu Mesto bohov a Milionár z chatrče.

Tento príbeh sa začína tak, že si niekto vymenil službu. Krátko po tom sa na úplne inom konci mesta pre malé nedorozumenie medzi staršími chodkyňami zrazili dve celkom nové BMW radu 6 a Peugeot 407.

Plénum aktivistov a priaznivcov VPN sa rozložilo na tých, čo stáli za Janom Budajom a ostatných. Výsledný dojem bol nedobrý, pričom verejnosť si spomenutý fakt interpretovala ako mocenský boj vo vedení hnutia.

To najdôležitejšie je v hlave. Platí to aj o  menej príjemných stránkach života, ako je vývoj spotrebiteľských cien. Aj laikovi sa zježia vlasy pri slove inflačná špirála.

Je nepriateľom číslo jeden kalábrijskej mafie. Len na prečítanie zoznamu vyšetrovaní, ktoré viedol a mien ním zatknutých mafiánov treba niekoľko hodín. Už dvadsaťtri rokov stojí v prvej línii v boji proti organizovanému zločinu. Zástupca prokurátora súdu v Reggio Calabrii, Nicola Gratteri.

Pred očami mám obraz malej krajiny v srdci Európy, ktorá si hľadá vlastnú identitu. A okolo nej sa rozprestiera svet z konca 20. storočia. Svet, v ktorom sa dali do pohybu mohutné islamské zástupy, aby začali napĺňať priestor, vyprázdnený po čiastočnom riešení problému Východ – Západ a aby s hrozivou jednoznačnosťou začali svoj boj o presun ťažiska svetovej rovnováhy. Svoj boj za právo byť pri tom, keď sa rozdeľujú zdroje, byť pri tom, keď sa koncipuje vízia novej budúcnosti. Keď hovorím o vízii novej budúcnosti, myslím to vážne. Model necelej desiatky percent svetovej populácie, ktorá spotrebúva takmer dve tretiny svetových zdrojov, nemôže byť modelom, o ktorý sa treba a možno vážne usilovať. Nové hodnoty musia byť hodnotami pokoja, morálky, skromnosti, priateľstva, tolerancie. V opačnom prípade nás čaká rozpad svetového ekosystému, regionálne konflikty, nové otroctvá, nové totality. Európa to vie a začína budovať nový spoločenský útvar, zbavený nezmyselných prekážok, ktoré bránia mobilite, útvar zbavený nezmyselných predpisov, ktoré bránia výmene tovarov a služieb a znemožňujú výmenu informácií a slobodný rozvoj každého človeka. V tejto chvíli veľkých metamorfóz malé Slovensko vidí svoj príspevok k tomuto procesu v tom, že namiesto hrdej tváre a svojráznych čŕt ukáže svetu grimasu zakomplexovaného, rozškriepeného, nesamostatného spoločenstva. Ako inak interpretovať hašterivú snahu malého národa, ktorý odrádza aj tých niekoľkých odvážlivcov, ochotných investovať do deformovanej slovenskej ekonomiky, ktorá sa bez zahraničnej pomoci jednoducho nemôže postaviť na nohy. A odrádza ich jedným-jediným – hlasným volaním zriecť sa jednoty s Českou republikou, svojou manifestáciou netolerancie k vlastným spoluobčanom.