Táto disidentka, aktivistka, dlhoročná väzenkyňa svedomia a laureátka Nobelovej ceny z roku 1991 sa stala tvárou boja za slobodu. V novembri 2010 ju prepustili na slobodu.

„Proč nenapíšete, jak se mohlo stát, že jste byl v mládí komunista?” opýtal sa českého spisovateľa Ivana Klímu mladý redaktor z BBC. Po dlhšom váhaní a úvahám o tom, či to ešte dnes niekoho zaujíma sa autor kníh Má veselá jitra, Soudce z milosti či Láska a smetí rozhodol na novinárovu otázku odpovedať a napísal dvojdielne pamäti Moje šílené století.

Na najvyšších poschodiach moci prebieha urputný boj medzi pohlaviami, kvóty svištia naokolo. Na dolnom fronte ženstvo získava strategickú prevahu, mužstvo je zdecimované a stráca bojovú morálku. Povolali posily zo zálohy – retrosexuálov!

Žiaden architekt, ktorý kedy pôsobil na Slovensku, nenaplnil tak dokonale predstavu avantgardy o tomto povolaní, ako Friedrich Weinwurm. Weinwurm však svojím dielom, spoločenskou angažovanosťou, životným osudom a nakoniec aj tragickou smrťou prekračuje aj túto predstavu, aby stelesnil osobnosť európskeho ľavicového intelektuála v celej jej komplexnosti, tragickosti, ba z dnešného pohľadu často aj nepochopiteľnosti.

Tak a je to tu. Vychádza mi kniha. Bojím sa, teším sa, tŕpnem a očakávam. Napísaná, nezmeniteľná, odoslaná do tlače. Na tento článok každý za týždeň zabudne, hneď ako vyjde nový. Kniha bude svietiť na poličke. Budú si ju požičiavať, keďže sa, našťastie, knihy ešte napaľovať nedajú, aj keď k tomu tiež nie je ďaleko, keďže vychádza aj ako Ebook.

Už na základnej škole som hral v rôznych kapelách, ktorých hudba, ba ani názvy sa nezachovali. Kto v šesťdesiatych rokoch prišiel na bratislavské Korzo a nehral v kapele, bol považovaný za „sedláka". 


Možno poznáte ten pocit. Prežili ste spolu dvadsať rokov, poznáte sa tak ako málokto a strašne by ste chceli, aby ten vzťah pekne pokračoval. No zakaždým, keď príde k novému stretnutiu, tak čím ďalej, tým väčšmi zisťujete, že tie stretnutia sú vlastne nanič, a hoci sa tomu zubami-nechtami bránite, čoraz častejšie musíte pritakať okoliu, ktoré hovorí, že je to strašné a nikdy to na nič nebude. A že všetok ten čas, ktorý vám to napĺňa, je strateným, ba trápnym časom.

Ústavný súd rozhodol, že sa nesmie vyvlastňovať tak, ako sa Ficovi páči. Že vlastníctvo je nedotknuteľné, čím sa odlišujeme od éry komunistov. Prečo to trvalo tri roky? Ak by Ústavný súd rozhodol inak, preukázal by, že je iba potemkinovskou dedinou ficoizmu.

Mýtus, že v Egypte teraz zápasí Dobro (demokrati túžiaci po politickej slobode) so Zlom (Mubarakov režim), sa páči takmer každému. Na strane utláčaných sú tu v západnom svete všetci, pravica i ľavica. Nie je však táto interpretácia situácie v Egypte a vôbec v rozbúrenom arabskom svete v rozpore s realitou?

Vo vzduchu necítiť tuniský jazmín, ba ani typický ibištek, z ktorého pripravujú vynikajúci čaj, ale slzný plyn a pach horiacich pneumatík. A ak je pravda, že sa pri každej revolúcii hľadá typická farba či vôňa, táto egyptská sa mi navždy spojí s vôňou cibule.