Nájdených 266 výsledkovpre výraz „tom���� Horv��th“
Zoradené podľa
.týždeň

Stredná Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete 04.03.2012

Stačí odísť tridsať kilometrov od Prahy, niekedy päťdesiat, inokedy musíte cestovať až sto. A potom to príde. Niečo vo vzduchu sa zmení, krajina dostane iný ráz, mestá majú trochu zvláštnu atmosféru a aj ľudia sa niečím líšia. Hovorí sa tomu Sudety a aj človek, znalý dejín, má pocit, že sú to len pohraničné hory, ale naozaj to tak nie je.

.týždeň

Krátke dejiny korupcie

.peter Šoltés .časopis .klub 12.02.2012

„Veľký hnev obyvateľstva sa obrátil proti prezidentovi dvorskej komory Eichhoffovi, po ktorého penzionovaní sa začali šíriť reči, že zneužíval svoj úrad. Poskytoval bankárom citlivé správy a dostával od nich za to štedré dary. To len posilnilo presvedčenie ľudí o tom, že ‚tí hore‘ sa obohacujú zo štátnej kasy.“

.týždeň

Kriminálnici

.yoani Sánchez .časopis .klub 29.01.2012

Môj priateľ Eugenio Leal sa pred pár rokmi rozhodol požiadať o výpis z registra trestov. Bola to podmienka, aby dostal prácu, o ktorú žiadal. Nemal dôvod sa ničoho obávať, nikdy žiadny zločin nespáchal. Čakalo ho však prekvapenie: vo výpise sa dozvedel, že sa dopustil násilnej lúpeže. Malo k tomu dôjsť v meste, kde sa narodil, hoci nikdy ani neprešiel na červenú.

.týždeň

Degradovaní

.peter Schutz .časopis 21.01.2012

Deväť zrazených ratingov členských štátov eurozóny a následná – logická – degradácia eurovalu je krok agentúry Standard & Poor's, ktorý ukončil predĺžené sviatky na finančných trhoch. Najmä strata najvyššej známky Francúzska, hoci dlho avizovaná, je dlhodobo významná zmena, ktorá vráti na trhy neistotu a chaos.

.týždeň

Bodka Milana Lasicu

.milan Lasica .časopis .osobnosti 18.12.2011

Milý, nezabudnuteľný Emil, toto je posledný list, ktorý ti píšem. Práve som totiž dostal správu, že si zomrel. Zase si ma predbehol, milý Emil. Robil si to vždy. Na brigáde ČSM v Bystrici nielenže si sa stal vedúcim izby, hoci aj ja som si na túto funkciu trúfal, ale ešte si mi aj prebral Zuzu Marenčákovú, a to ti nestačilo, nielenže si mi ju prebral, ale si ju ešte aj pretiahol, čo sa mne nepodarilo, hoci som sa o to veľmi usiloval.

.týždeň

Popcorn Jura Malíčka

.juraj Malíček .časopis .lifestyle 02.10.2011

Dívam sa na Zitu, ako Hádže svišťom a nesmejem sa. Smial by som sa, čoby nie, občas sa vtip podarí, i pointa dobre vypáli, ale do smiechu mi nie je, hoci mám oba tie sitcomy rád a dobre urobený sitcom pokladám za vrchol televíznej tvorby. Úplne najviac ma vyrušuje to, čo je inak sitcomovým folklórom, čo má divákovi pomáhať, a nie ho vyrušovať.

.týždeň

Gitarové zázraky

.rudi Rus .časopis .hudba 18.09.2011

Viete, čo je to djent? Hoci ide o najmladšie z moderných pnutí v tvrdej gitarovej hudbe, už má svoje veľké hviezdy. A Tosin Abasi patrí medzi tie najjagavejšie. Mohli ste ho vidieť 11. septembra v bratislavskom Randale.

.týždeň

Bodka Milana Lasicu

.milan Lasica .časopis .osobnosti 18.07.2011

Emil, neviem, čo sa so mnou deje, niežeby som sa cítil nejaký chorý, ale necítim sa ani veľmi zdravý. To je, Emilko, to najhoršie, čo sa ti môže stať, lebo keď si chorý, tak o tom vieš a voľačo s tým robíš a keď si zdravý, tak robíš všetko, aby si ochorel. Lenže tento stav, ani z voza ani na voz, to je pekná otrava, to je ako nebyť ani ženatý, ani slobodný, tak čo je to už za situáciu.

.týždeň

Stredná Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete 03.07.2011

Mám vlastne rád tie šíre poľské roviny, hoci tých posledných dvesto-tristo kilometrov pred Varšavou je pri ceste z Prahy do poľskej metropoly ubíjajúcich.

.týždeň

Školy a štát

.daniel Bútora .časopis 04.06.2011

Je to jedna z najväčších výziev, ktorá pred slovenskou spoločnosťou stojí. Je pre ňu však typické, že sa o nej takmer nediskutuje. Otázka, ako čo najlepšie využiť tých 10-12 rokov, počas ktorých všetci rodičia v krajine povinne zveria svoje deti do rúk učiteľov a škôl, akoby verejnosť, teda rodičov, veľmi nezaujímala. A pritom od odpovede na ňu závisí budúca kvalita života ich dieťaťa, a v širšom kontexte celej spoločnosti. Niektorí rodičia sa snažia vybrať si školu, verejnú, cirkevnú alebo súkromnú. Aj toto hľadanie a sloboda výberu je však obmedzenejšie, ako by sa zdalo. Takmer všetky karty vo vzdelávaní aj dvadsaťjeden rokov po novembri 1989 drží v ruke štát, najmä v tom, akou mierou školám prikazuje, čo všetko a kedy majú učiť. Aj nadšení učitelia či riaditelia škôl, ktorí túžia robiť veci po svojom, narážajú na každom kroku na obmedzenia. A potom je tu, samozrejme, nekonečná a neproduktívna téma nedostatku financií. Hoci je pravdivá (pravdivejšia, než si ľudia z mimoškolského prostredia vedia predstaviť), stáva sa zároveň prekážkou v tvorivom rozmýšľaní, ako zabezpečiť zlepšenie školského systému.