Nájdených 55 výsledkovpre výraz „laco Teren“
.týždeň

Vysoká kultúra Laca Terena

.laco Teren .časopis .klub

Chcel som písať o tom, čo nie je architektúra, potom mi napadla Biela veľryba a Melville. Mohlo by sa zdať, že kvôli božskej proporcii, ale je to začiatkom knihy. Moje meno je Izmahel, jeden z najkrajších opisov Manhattanu a jeho obyvateľov, ktorý poznám. Túžba suchozemcov po mori, áno, to sedí, vedeli ste, že East River je zátoka, a nie rieka? Správa sa ako more, riadené prílivom a odlivom, odborne sa nazýva prílivová úžina.

.týždeň

Vyoká kultúra Laca Terena

.laco Teren .časopis .klub

Chcel som písať príbeh o vlčích makoch, tisíce ich teraz kvitnú všade pri cestách, ale nie som impresionista ani Georgia O’Keeffe. Fascinuje ma ich červená krása, taká silná a výrazna v májových poliach a ich krehkosť, keď ich chytíte do ruky a snažíte sa ich priniesť domov do vázy, o chvíľu je po nich. Záblesk, blik, impresia a všetko sa skončilo, ideálny kvet na zobrazovanie, či už ste, alebo nie ste impresionista. Vôbec, kvety ako téma umenia v svojej vädnúcej pominuteľnosti. Vanitas, natura morte, zátišie v svojom tichu, pripomínajúce dočasnosť, niečo, čo už nie je vo chvíli, keď sa na to na obraze dívame.

.týždeň

Vysoká kultúra Laca Terena

.laco Teren .časopis .klub

Prešiel som cez zrkadlo. V zime roku sedemdesiatdeväť išiel som sa stretnúť s Elliane, mali sme ísť spolu na obed. Počkali sme na jej kamarátku Irene, keď prišla, požiadala nás, či by sme sa s ňou mohli zastaviť u Jirku, má mu odniesť fotky. Na Hradčanskom námestí Irene zazvonila pri šedej bráne, podotýkam, že vtedy boli všetky brány šedé, všetko bolo šedé, akurát hliadkujúci policajti boli zelení. Z okna na prvom poschodí sa vyklonila hlava, pozdravila Irene a spustila v pletenom košíku na špagáte klúč.

.týždeň

Vivat Laluha!

.laco Teren .časopis .nekrológ

V nedeľu 10. novembra zomrel v Bratislave Milan Laluha, popredný slovenský maliar, člen skupiny Mikuláša Galandu. O deň neskôr by oslávil osemdesiate tretie narodeniny.

.týždeň

Vysoká kultúra Laca Terena

.laco Teren .časopis .klub

S priateľom Vítom Vrbkom sedíme v csárde U Pepa a jeme halászlé. Od Hrabala a jeho knihy Morytáty a legendy sa pri bielom chlebe a kúskoch sumca v polievke dostaneme ku Kafkovi, a ďalej cez jeho nemeckú a českú verziu popri Zweigovi a Rothovi k nemeckej a českej literatúre 20. storočia, to si už dávam po dojedenej polievke zvyšky chleba a dostaneme sa k Werfelovi a k jeho Bledomodrému ženskému písmu. Namietam, že pre mňa sa všetko zmenilo, keď mi kamarát Jaroslav Róna priniesol Werfelovu Hvězdu nenarozených v českom preklade.

.týždeň

Vysoká kultúra Laca Terena

.laco Teren .časopis .klub

Je tu jar. Blíži sa apríl, najkrutejší mesiac v roku, vyháňajúci zo zeme… to je z Eliotovej Pustatiny, moja obľúbená. Ináč posledná možnosť dať si ustrice, majú sa jesť len v mesiacoch s er. Nič z toho už nie je pravda, počasie sa z roka na rok mení a chov ustríc a obchod s čerstvými rybami je už v elektronickej podobe.

.týždeň

Vysoká kultúra Laca Terena

.laco Teren .časopis .klub

Portrét Andyho Warhola ako banán. Raňajky s Andym, teda so Stephanom na rohu Lexington a stoniekoľkej. Sedíme na chodníku pred rohovým deli, jeme sandwiche, niečo úplne iné ako naše sendviče, pijeme kolu a dívame sa na druhú stranu ulice na vyblednuto bordový dom v ruskom štýle.

.týždeň

Vysoká Kultúra Laca Terena

.laco Teren .časopis .klub

V starej Mezopotámii verili, že čas strávený na rybách sa nepočíta do života. Pekné. Nám sa s Milanom nezapočítal preto, lebo sme spolu v tomto živote na ryby ísť nestihli.

.týždeň

Vysoká kultúra Laca Terena

.laco Teren .časopis .klub

Počúvajúc Blue train Johna Coltrana v daždivom aprílovom popoludní spomínam, ako sme išli s priateľom pred pár týždňami do Galanty.