Život nie je dokonalý a ani ja nie som dokonalá. Prečo majú byť dokonalé Vianoce? A ešte k tomu každý rok.

Máme v našich dejinách osobnosti, ktoré sú skutočnými hrdinami, vlastencami, dokonca padli za vlasť, a pritom ich pamiatka je matná a veľmi nezreteľná. Vinu na tom majú desaťročia komunistického bačovania a neskoršia neschopnosť prihlásiť sa k skutočným, a použijem ten nebezpečný výraz, národným hodnotám.

Sociálne siete lákajú nielen tínedžerov, ale aj mladšie deti. S nadšením na nich ukazujú svoje izby či cestu zo školy, a pritom odhaľujú viac, než by mali. Spolu s lajkami prichádzajú aj anonymné narážky, šikana a sexuálne správy, ktorých pôvodcov nemožno vždy odhaliť.

Minulý týždeň zomrel Milan Dobeš, výtvarník, ktorý sa preslávil hlavne kinetickými objektmi s použitím optických materiálov. Patrí k priekopníkom optického a kinetického umenia a bol jedným z mála slovenských výtvarníkov, ktorých diela sa realizovali vo verejnom priestore mimo Európy.

Prvý diel článku o protestných piesňach éry moderného ficizmu mal úspech, tak ideme ďalej. Na úvod si položíme jednu ľahkú otázku: Ako je možné, že keď majú hentí tak v zuboch slniečkárov, progresívcov a „nositeľov 72 pohlaví“, prečo nevznikajú aj v ich tábore duchaplné piesne o nás?

Babišova vláda by mala mať 16 členov vrátane premiéra.

Ak ide šetriť štát, mali by tak podľa ministra financií urobiť aj samosprávy.

Zrušením pracovného pokoja počas 17. novembra podalo Slovensko správu o tom, ako málo pre nás boj za slobodu a demokraciu znamená. Naši severní susedia však k týmto hodnotám pristupujú inak a svoj zápas s totalitami majú dôkladne v pamäti. Stačí zájsť do mesta Gdansk a prostredníctvom dvoch veľkolepých múzeí človek pochopí, ako si svoju minulosť môžeme pripomínať.

Stalo sa tak v Kalifornii počas jej prednáškového turné po Spojených štátoch.

Maďarskí agenti navyše vraj špehovali neopatrne a otvorene.