Žijeme v

Paolo Pellegrin hovorí, že fotografia je druh násilia voči okoliu aj voči sebe samému. Hovorí aj to, že my všetci žijeme s tieňmi. Za vojnového fotografa sa pritom on sám nechce považovať. Jeho priezvisko, ktoré v taliančine znamená pútnik, mu možno predurčilo celý život.

Česko už roky hrá v počte odobratých detí celoeurópsky prím. Situácia sa nezlepšuje, naopak, počet detí odtrhnutých od rodín narastá každým rokom.Kým pred tromi rokmi žilo v ústavných zariadeniach 6 900 detí, tohto roku ich je už vyše deväťtisíc.

V

Žijeme dosť tupú dobu. A nielen pre ten katastrofálny rebríček popularity, v ktorom je prvých päť miest už dlhšie vyárendovaných lídrom národnej hrubosti, oportunizmu a lži. Už je totiž až nepríjemne jasné, že ten zosuv nie je len vecou politiky.

České médiá opäť žijú deťmi – tentoraz to nie sú nové deti politikov, ale deti vymenené. A

Žijeme v krajine, kde silný investor presadí takmer čokoľvek. Aj proti záujmom ochrany prírody či pamiatok. Práve preto je výnimočnou správou rozhodnutie zastupiteľstva v Spišskej Belej, ktoré pomerom hlasov 10:1 neumožnilo výstavbu priemyselného parku.

Nič sa nastálo neudrží vo vedomí, v láske a úcte ľudí: taký je zákon života. Ale je aj iný zákon a ten znie, že národu neslobodno žiť zo dňa na deň a že ak sa aj nemožno v každodennom živote spravovať skúsenosťami vrcholných okamihov národných dejín, treba mať tieto skúsenosti uložené v tajných vrstvách,

Spôsob, akým zákon o sociálnom poistení prekonal prvé čítanie, je zatiaľ vrcholným číslom chaotizácie politického procesu. Po „úspešnom“ hlasovaní, ktoré nič nevyriešilo a nechalo otvorené zlé a horšie opcie, sa nezmyselne riešila najmä otázka, či viac ustúpil Fico, alebo Mečiar.

Ukrajina má od septembra zriadenú horúcu linku pre ruských vojakov, ktorí sa chcú vzdať. Súčasťou tohto projektu s názvom Chcem žiť sú aj odkazové aplikácie. V stredu to uviedol webový portál britskej stanice BBC a následne denník The Guardian.