Napriek tomu, že riadne fučalo, vybrali sme sa s mojimi turistami na treku okolo Annapurny nastúpať do 4 000 metrov, kde v skale žije buddhistický láma, prezývaný „hundred rupee lama". Za sto rupií vám požehná.

„Tvrdošijne sa pýtať: to je spôsob, ako prežiť,“ tvrdí dobrácky, samotársky Walesan, ktorému legendárny Henri Cartier-Bresson vzdal úctu slovami: „Nik od čias Goyu nezobrazil vojnu ako Philip Jones Griffiths.“ Devätnásteho marca fotodokumentaristu zlomila rakovina pečene. Jeho myšlienky i fotografie sú teda smutným aj vzácnym darom Mesiacu fotografie na Slovensku.

Citát prvý: Bánov 17. júla 2008 (SITA): Zapálením vatry zvrchovanosti v Bánove v okrese Nové Zámky si dnes premiér Robert Fico pripomenul 16. výročie prijatia deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky.

Marek Huňát, alias Mardoša, basgitarista a skákajúci živel skupiny Tata bojs. Keď sme pár hodín pred ich koncertom na festival Zimný Žákovic Open sedeli v kaviarni a rozprávali sa o najnovšom projekte Tata bojs a o tom, čo sa v kapele zmenilo za 20 rokov jej existencie, Mardoša vyzeral, ako keby práve toto robil v tejto chvíli najradšej.

Na svete existuje jeden zvláštny typ zábavy. Pozorovanie ľudí. Je to druh športu, ktorý praktikuje iba istý typ ľudí. Dokážu na lavičke sedieť hodiny a kukať na ulicu. Dokážu byť dokonca aj neviditeľní, len aby mohli pozorovať.

Do Írska som letel preto, lebo tam žije 0,8 percenta obyvateľov EÚ, ktorých sa ešte pýtajú na európske zmluvy. Po roku v Bruseli som mal pocit, že odteraz sa už EÚ nebude dlhý čas žiadny národ na niečo pýtať. O to viac som chcel zažiť druhé írske referendum o Lisabonskej zmluve.

Toto je to správne počasie! Teda neviem, či aj dnes, keď čítate tento text, ale keď som ho písal, tak bolo. Bolo krásne. Nádherná začínajúca jeseň, najkrajšie ročné obdobie, miloval som ju odjakživa. Tú jeseň, samozrejme.

Na pódiu malého klubu stojí veselá dievčina. Z laptopu znejú elektronické zvukové koláže, ona k tomu brnká na gitare, zvoní na zvonkohre, fúka do jednoduchých dychových nástrojov, cinká na hrkálkach a spieva. Kira Kira.

vždy, keď čítam vaše články o stave justície, poteší ma, že medzi sudcami ostalo zopár odvážnych ľudí. Ale už na jar v Lampe, keď som počúval, ako jasne vidíte zámery tejto moci, sa mi zdalo, že dlho sudkyňou nebudete.

Za Medzinárodnú cenu Jána Langoša, ktorú si prevzal v Bratislave, sa štrnásty dalajláma z Tibetu poďakoval nielen slovne, ale aj symbolicky, hoci to zrejme ani netušil – aj keď tu bol len chvíľu, pomohol nám vyostriť obraz o Slovensku.