Milí priatelia, vracanie je zvláštny jav. Na svoje prvé skutočné vracanie si dobre pamätám. Boli sme na výlete v Piešťanoch. Vyžobral som si neviem koľko kopčekov zelenej pistáciovej zmrzliny. Pahltne a sebecky som ich zlízal. Prišli kruté kŕče, škvŕkanie, sťahy, žalúdočné šťavy a bác. 

Milí priatelia, roky som odmietal akýkoľvek šport. Vlastne rovných dvadsať rokov. Do lopty som nekopol, puk som neodpálil, ba dokonca i domáce práce som onálepkoval značkou „šport“ a tak som sa im úspešne vyhol. Životná komótnosť pseudointelektuálneho tvorcu, nechuť k pohybu, odpor k dynamike, láska ku knihám a záľuba v bonvivánskom konzumovaní všetkého sladkého ma priviedli k bodu, kedy sa ručička váhy suverénne dotkla stodvadsiatky. Zdúpnel som. 

Milí priatelia, s mnohými vecami sa chce človek podeliť. Keď sa delí dobré, tak to znásobuje objem. Celkom ako cesto na buchty. Z malej guľôčky je zaraz hora, už len ponaťahovať, pridať lekvár, pomúčiť plech, potrieť olejom a šupnúť do rúry na dvesto stupňov.

Milí priatelia, dávnejšie som písal o uhorkovej sezóne, ktorá z banalít robí senzácie. Blíži sa leto, zasa nebude o čom písať. Preto by som aj ja rád prispel svojou troškou do mlyna mediálneho vákua. Chcel by som vzdať hold uhorkovej sezóne v doslovnom zmysle. Uhorka je zázrak. Keď som bol malý, uhorky som neznášal. Pestovala ich babka, aj mama, aj teta, aj susedia. Plazili sa po hline, alebo viseli z uhorkovej rastlinky. Po tých dolných sa preháňali slimáky a mravce.

Milí priatelia, vízie prorokov, to sú ošemetné záležitosti. Týkajú sa celých spoločenstiev, národov, cirkví, kontinentov.

Milí priatelia, minule ma oslovil jeden čitateľ, sčítaný chlap. S výčitkou v hlase sa ma spýtal, v akej realite žijem!

Milí priatelia, sú veci osobné a veci neosobné. Medzi najneosobnejšie veci planéty patrí darčekový kôš. 

Milí priatelia, svet je plný nástrah. Najhoršie sú nástrahy neočakávané. Tie dokážu človeka vyviesť z rovnováhy. Napríklad ručný nerezový strúhač.

Milí priatelia, nikdy som nebol poverený žiadnou funkciou, z ktorej by sršal honor. Vedúci skladu je „vedúci“. Nikto to nespochybní.

Milí priatelia, je to zvláštne, ale po Vianociach už nikto o Vianociach nechce počuť. Každá zmienka obťažuje, unavuje.