Nevedela som, koľko čiernoty, koľko nezmyselných sadzí je v ich dušiach. V dušiach v krajine pod Tatrami. Koľko falše a zloby. Neporozumenia vychádzajúceho z nevedomosti a hlúpej výchovy. Majú adoptované detičky z Afriky, cestujú do Thajska a potom majú rečičky, akí sú tam tí ľudia zlatí a chudobní, ale šťastní, počúvajú často čiernu hudbu, keď však príde reč na Rómov, vypustia veci ako „do plynu s nimi“.

Začnime malou hádankou: je Nemec, najčastejšie hovorí po taliansky, píše po latinsky a spolu s Barackom Obamom je najzaujímavejším rečníkom našej doby. Ľahká hádanka, veď kto by nepoznal Benedikta XVI.

Neuvěřitelných stopadesát let federálního žaláře bez možnosti podmíněného propuštění obdržel Bernard Madoff (71) za klasický podvod tzv. letiště, kterým téměř po dobu dvaceti let důvěřivým milionářům vysál padesát miliard dolarů (podle vlastního přiznání), odhady jsou ještě vyšší.

Takmer pred pätnástimi rokmi napísal nemecký teoretik práva, sudca a spisovateľ Bernard Schlink útly román Predčítač a dobyl ním svet. Po niekoľkých detektívnych, právnických príbehoch načrel hlbšie do vlastnej i národnej minulosti silným spôsobom a jedinečným uhlom nazerania.

Byť slávnym skladateľom v 18. storočí znamenalo presadiť sa hlavne vo svete opery. Haydnove opery, vytvorené najmä počas jeho služby u kniežaťa Esterházyho, dnes zažívajú renesanciu a dopĺňajú obraz génia, ktorý vstúpil do dejín najmä svojimi symfóniami a komornou hudbou.

Prezident Obama chce otvoriť novú kapitolu americko-kubánskych vzťahov. Začal tým, že mení prostriedky zahraničnej politiky. Navrhol, že zruší zákaz cestovania na „ostrov slobody“ pre amerických občanov, ale očakáva kubánske protikroky.

Podľa časopisov Time a Foreign Affairs patrí Yoani Sánchez k najvplyvnejším ľuďom na svete, jej meno však médiá neopakujú tak pravidelne ako mená celebrít, ktorých k aktivizmu dohnal skôr blahobyt než jeho opak. Kto je žena, ktorá sa v blogosfére stala hlasom skutočnej Cuba Libre?

Na začiatok by som rád podotkol, že všetky tie premúdrené úvahy o blížiacom sa konci periodickej tlače sú od základov akési pomýlené. Po prvé, už samotná otázka, či prežijú tlačené médiá v dnešnej dobe kompjútrov-trov-trov je totiž zbytočná.