Pred rokmi som bývala v starom radovom dome, v ktorom urobili byty pre nájomníkov. Vedľa mňa býval Holanďan, starší od mňa, rozvedený, so synom, ktorý ho cez víkendy chodieval navštevovať. Jedného zimného večera, keď syn oslavoval pätnáste narodeniny, ma pozval na polievku s madeirou. Pamätám sa, ako som so skríženými nohami sedela na dlážke pri kozube, na kolenách som mala položenú misku s polievkou a počas nášho rozhovoru som pozorovala hru tieňov na strope.

Vladimíra Sorokina si dovolím predstaviť len krátko: To je ten, čo napísal Opričníkov deň (a desiatky ďalších románov, noviel, poviedok, filmových scenárov, divadelných hier, trilógiu, operné libreto). V slovenčine či češtine vyšlo viacero jeho kníh (v iných jazykoch ešte oveľa viac), naposledy minulý rok v Česku novela Vánice.

Vo štvrtok 28. júna vydal Najvyšší súd USA rozhodnutie, ktorým potvrdil veľkú zmenu amerického zdravotného systému. Najdôležitejšou súčasťou Obamovej reformy zdravotníctva je posun k vyššej miere solidarity.

Už sú tu. Moji Nepálci predsa len prišli. Naivná organizačná hra náhodou vyšla a oni sú tu. Traja piadimužíci, ktorí pozorujú túto krajinu čistými očami. Očami, aké mi nemôžeme mať, lebo tu žijeme, očami, aké ani ja nemám, keď prídem z Nepálu po dlhom čase. A ja sa na tom ich pozorovaní priživujem a užívam si ho. Je to neuveriteľné poučné. Traja chlapci s gitarami, ktorých som v letiskovej hale pre ich malú výšku nemohla nájsť, chodia po Bratislave a stále im padajú sánky.

S Jaroslavom Spišiakom som sa prvýkrát stretol asi pred desiatimi rokmi. Už vtedy bolo jasné, že toto nie je obyčajný šerif z Dunajskej Stredy, ale policajt, pred ktorým sa budú mať čoskoro na pozore aj najväčšie mafiánske esá. Na začiatku ho mali radi aj novinári, keďže bol majstrom bonmotov. Nikdy však nehovoril nič len preto, aby zaujal – jeho tlačovky boli veľkou šachovou partiou s tunajšími kmotrami.

„Toto nie je čas na bilanciu, toto je čas na bodku,“ znie prvá veta glosy Petra Zajaca z predpredminulého čísla .týždňa. Tiež mám pocit, že sa kamsi vytratila kontinuita na rok 1989, solidarita generácií, étos v politike. Príliš veľa marketingu, hier s médiami, gest a rečí.

Dva týždne pred Veľkou nocou uviedla SND premiéru inscenácie o kríze hodnôt, v ktorej hlavné úlohy zohrávajú dysfunkčná rodina, šamanistická maska a zopár zázrakov.

Záujem o povolanie zdravotnej sestry klesá. Od roku 1995 bolo nutné zatvoriť tri zdravotnícke školy. Atraktívnejším sa stáva povolanie maséra, ktoré nie je závislé od štátnych peňazí.

Radi sa hráme. No hra nemusí byť iba výplňou času, ale aj výzvou, námahou, niekedy aj sklamaním, ktoré je však predzvesťou omnoho intenzívnejšieho víťazstva. Taký pocit som mala, keď som sa vrátila z návštevy Festivalu hier a zábavy, ktorý sa konal počas polročných prázdnin v Trnave.

Ich vplyv na USA i beh sveta je opradený legendami. Čo o ňom však hovoria samotní ľudia, ktorí židovskú vec obhajujú profesionálne? Prečo sú americkí židia takí úspešní? A prečo aj nežidovskí Američania podporujú Izrael?