Bol studený parížsky január minulého roku, dve hodiny po polnoci, keď na Rue La Fayette v budove Kurdského informačného centra objavili tri mŕtve telá. Tri kurdské ženy, prevŕtané viacerými guľkami. Záhadná vražda, stále nevyriešená, vyvoláva otázniky, ktoré rezonujú aj dnes.

Veta, že s minulosťou sa už nevyrovnáme, pretože jednoducho vyhasla, je príznakom našej doby. Je výrazom našej neistoty. Andrej Babiš bol kolieskom viditeľného aj skrytého súkolia komunistického režimu. V novom režime sa mu darilo aj vďaka politikom, o ktorých dnes paušálne tvrdí, že „všetci kradli“. Jeho popularita u našich susedov svedčí naozaj o vyhasnutosti českej pamäti. Ale vyhasnutá je aj pamäť všetkých tých, čo môžu za svoj dnešný úspech ďakovať posledným dvadsiatim piatim rokom, a napriek tomu ich opľúvajú. To je jeden z paradoxov našich čias. Lebo boli politici, čo kradli, podvádzali a klamali, ale boli aj takí, čo nekradli, nepodvádzali a neklamali. Hádzať ich do jedného vreca je skutočná strata a vyhasnutosť pamäti.

Ľuba Heinzlová už dávnejšie pre .týždeň nič nenapísala, aj tak ju však považujeme za našu autorku. Momentálne sa venuje témam Snoezelenu a integrácie ľudí s poruchou autistického spektra. Je redaktorkou portálu Asperger.sk a spolupracuje s Autistickým centrom Andreas.

Celé storočia sa objavujú dve veľké predstavy slobody. Prvá predstava, možno ju nazvať „epická“, je sloboda, ako ju chápal Hegel alebo Marx: je to sloboda spasiteľov a revolucionárov.

Ak si pod slovom svätý predstavujete neboráčika, s ktorým si hocijaký okoloidúci môže poutierať topánky a on to z lásky k Ježiškovi prijíma, tak na to zabudnite. Svätým sa stáva taký človek, ktorý chce za každých okolností vložiť svoju vôľu do vôle Božej. Presne taký bol svätý Anton Paduánsky. Nie nadarmo mu minulý týždeň venovali bratislavský františkáni veľké sympózium. Bol to naozajstný muž, ktorého by sme mohli definovať aj ako priateľa Boha a priateľa chudobných. Chudobní v Antonovom ponímaní sú ale aj boháči, ktorí nemajú nádej, nemajú Boha.

Krátko po Vianociach 2012 som bol na výstave v Musée de la Poste v Paríži, ktorá sa nazývala Aude-là du Street Art (Za streetartom). Človek nemusel byť sociológ, aby si všimol rozdiely medzi tými, ktorí na nej boli, a ľuďmi, ktorí v tom istom období navštívili iné parížske výstavy, napríklad Canaletto et Guardi v Musée Jacquemart-André.

Billie sa rozosmial, keď na benzínke márne hľadal ľadový čaj bez cukru, a ja som mu ako náhradu priniesol oranžový ice tea s príchuťou kanabisu. Andrea vo štvrtok trochu poblúdila, no videla aspoň tri veci od Major Lazer; kedysi na ich hudbu robila choreografie. Podľa Jeffa dostali Smashing Pumpkins v Trenčíne najchutnejšiu večeru od začiatku európskeho turné.

Sloboda názorov je ohrozovaná z dvoch strán. Na jednej strane je obmedzovaná, a príkladov je veľa. Niektoré sú naozaj absurdné. Sudkyňa Helena Kožíková zažalovala Rozhlas a televíziu Slovenska za zverejnenie svojej tváre vo filmovom dokumente Zuzany Piussi Nemoc tretej moci o slovenskom súdnictve za samovlády Štefana Harabina. Ten film je pravdivý a trpký, dnes oveľa trpkejší ako pred rokom. Lebo, ak vtedy aj bol o nádeji na spravodlivosť a kládol si otázku, či a ako ju možno dosiahnuť, dnes z neho vyžaruje beznádej, že na Slovensku je spravodlivosť nemožná a že je to trvalý stav. Mentálne pochádza trestné oznámenie vtedajšej členky Súdnej rady Kožíkovej „vo veci prečinu porušenia dôvernosti ústneho prejavu osobnej povahy“ z útrob komunistického režimu, pre ktorý bolo trestanie slobody názorov pracovnou náplňou.

Najvyššiu ponuku na vydavateľské práva Satanských veršov prekonala v roku 1988 iná ponuka o celých stotisíc dolárov. Literárny agent Andrew Wylie, verný svojej prezývke „Šakal“, povedal svojmu klientovi, aby ju odmietol.

KNIHA David Foenkinos: Nežnosť (Slovart, 2012) Nič nie je vzdialenejšie obsahu tejto knihy ako obálka, ktorú mu vybrali v Slovarte. Nedajte sa ňou odradiť! Toto rozhodne nie je presladená červená knižnica, naopak, skalné čitateľky ňou budú sklamané, lebo nemá taký príbeh, formu, hrdinov ani jazyk, na ktorý sú zvyknuté. Dlžno dodať, že ani obálka od českého Arga s fotkou Audrey Tautou z rovnomenného francúzskeho filmu, ktorý podľa knihy zrežíroval sám autor spolu s bratom, nie je najšťastnejšia.