Fixná idea premiéra, jedna zdravotná poisťovňa, je vo fáze „projektovej dokumentácie“. Analýzu, ktorú predstavila ministerka Zvolenská, však ešte čaká tŕnistá cesta realizácie. Je takmer isté, že stanovený termín – rok 2014 – pluralitný systém poisťovní prežije. No dôvod na výdych to nie je. Zo staršieho verdiktu Ústavného súdu k prvému Ficovmu pokusu o „unitarizmus“ v zdravotníctve („zákaz zisku“) jednoznačne vyplýva, že ústavne konformný spôsob neexistuje. Skutočnosť, že druhý pokus začína premiér z právne beznádejnej pozície, o čom dobre vie, tak s veľkou silou upozorňuje, akú významnú rolu zohráva v jeho vládnutí ešte stále ideológia.

Šunkovopenová rolka. S chrenom. Chobotničkový šalát. Rukola s carpacciom, parmezánom a artičokmi. Nakladaný kozí syr s olivami. Gaštanové pyré so šľahačkou. Papájovo-avokádový šalát. Sviečkovica na hríboch. Palacinky s javorovým sirupom a pekanovými orechmi. Prasacia hlava. S ušami. Beriem si na tanier suchý croissant a odchádzam sa schovať do kútika. Nie, nie som anorektička, ani odporca exotickej kuchyne (práve naopak), som len obyčajný nervák a desí ma pohľad na veľa jedla.

Nepeknú tvár našej justície dosiaľ symbolizovali najmä dvaja ľudia, Štefan Harabin a šéf Dobroslav Trnka. Tento rok zostavu doplnila aj šéfka inštitúcie, ktorá by mala byť výkladnou skriňou slovenskej spravodlivosti, teda predsedníčka Ústavného súdu.

Za posledný rok som bol niekoľkokrát vypovedať na polícii. Len tento mesiac som bol dvakrát na súde, ďalší ma čaká koncom týždňa. Kedysi to bolo vzrušujúce, teraz sú to len nervy a zbytočný stres.

Nula bodov, iba jedna správa. Túto stručnú SMS mi poslal v piatok večer v čase našej uzávierky jazykovedec Ľubor Králik, keď som ho poprosil, aby zistil, čo o tom uvádzajú kosovské zdroje. Ľubor ma ako tlmočník sprevádzal na väčšine z takmer päťdesiatich ciest do Kosova od vojny na jar 1999 až po súčasnosť. V piatok večer sa pritom na všetkých slovenských spravodajských stránkach objavila topspráva, že Bakiho Sadikiho vypátral Interpol v Kosove, pričom tamojší súd rozhodol o jeho vzatí do vydávacej väzby na štyridsať dní.

Súd s moskovskými pankáčkami, výročie augustovej invázie do Československa, nie celkom zrozumiteľné zákutia ruskej domácej aj zahraničnej politiky – to zďaleka nie sú jediné dôvody, pre ktoré sa oplatí čítať ruskú literatúru.

Každý nový deň súčasnej krízy prináša udalosti, ktoré boli ešte pre pár rokmi nemysliteľné. Nedávno napríklad Wolfgang Schäuble, nemecký minister financií, kritizoval ústavný súd svojej vlastnej krajiny za to, ako pomaly rozhoduje vo veci trvalého eurovalu.

Keď ju krájajú a nikto sa práve na ne nepozerá, odkroja z nej úchytkom zo štyri tenké kolieska a šup s nimi rovno na tvár. Takto, s uhorkou na tvári, dokážu behať po byte aj hodinu.

Najviac sa na nás podobajú, keď stoja a niečo robia s rukami. Vtedy sú na nerozoznanie. Navyše, v štvrti kde bývam, je ich definitívne viac ako ľudí, čiže sa naozaj právom cítim ako votrelec na planéte opíc. Sú všade naokolo, hompáľajú sa na elektrických drôtoch, skáču zo stromu na strom, vbehnú mi pod kolesá, otravujú turistov (a je vtipné, že ich rozoznajú od Nepálcov...), kradnú ľuďom z ruky jedlo, občas aj kabelku, keď nič iné v ruke nemáte, a len čo zistia, že je na nič súca a zjesť sa nedá, vyhodia ju.

Dvadsiateho šiesteho júna rozhodol nemecký súd v Kolíne, že obriezka detí z náboženských dôvodov na pokyn rodičov predstavuje ublíženie na tele, a teda je trestným činom.