Majetok a peniaze. Hýbateľ dejín. Sila, ktorá dokáže divy. Spája ľudí. Stačí sa pozrieť na naše ulice. Rozhorčenie, hnev. Dôvod? Peniaze a majetok. Je určite dobre, keď sa ľudia ozývajú. Len mi je ľúto, že ich dokáže takto rozhnevať len tá matéria, proti ktorej deklaratívne bojujú. Duchovní bojovníci, vyznávači ideálov, ktorí vravia, že je tu dlho ticho. Nie je, milí revolucionári. To len vy ste prehliadli mnohé protesty, ktoré neboli o peniazoch, ale napríklad o takej drobnosti, že prokuratúru stále riadi človek, ktorý roky šikanuje jednu mladú dievčinu, či že najvyššiemu súdu šéfuje kamarát mafiána.

Dalibor Roháč sa vo svojom komentári (.týždeň, 47/2011) pozastavil nad mojou nedávnou dilemou, ktorú pokladá za falošnú. Dilema znie: Stoja nám doterajšie benefity európskej integrácie – napríklad hospodárska únia či cestovanie bez hraničných kontrol – za prípadné ďalšie obmedzenie časti slovenskej suverenity?

Ak ste na to dosť starý, pamätáte si, prečo ste boli na uliciach pred 22 rokmi? Vyšli ste do ulíc kvôli solidarite a slobode.

Na mojom pracovnom stole leží odznak. Dostal som ho pred piatimi rokmi, keď sme v Bratislave na Dunajskej ulici odhaľovali sochu Júliusa Satinského. Na odznaku je Julo, ako si furtácky naťahuje traky na svojich širokých nohaviciach. A pod ním text – hláška, ktorú často a rád opakoval v časoch dobrých aj zlých: „Na našej ulici je sloboda“.

Poznáte to.  Pozeráte v televízii svoju obľúbenú reláciu alebo film a zrazu príde reklama. Na tom by nebolo nič zvláštne, až na to, že ste nútení siahnuť po ovládači a stíšiť zvuk.

Experti parlamentných strán a MF SR predložili v zriedkavej zhode koalície i opozície na verejnú diskusiu návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Jeho cieľom je dlhodobá udržateľnosť verejných financií. Niektorým sa však návrh zdá málo ambiciózny.

Vlastne som sa potešil, keď mi moja známa povedala: „Bývalý premiér Topolánek súhlasil, že poskytne rozhovor, ale jediný český novinár, ktorému dôveruje, ste vy.“ Mirek Topolánek po tom, čo prestal byť premiérom, veľa rozhovorov nedáva. Má na to mnoho dôvodov, od všeobecnej naštvanosti na novinárov, ktorí sliedili v jeho rodinnom živote cez znechutenie politikou až po podozrenie z korupčných káuz, ktorých sa za obdobie jeho vlády vynára určite viac, než je mu príjemné.

Ono sa to ľahko povie tým, čo varia dennodenne: „Však normálne sa kuknem, čo mám v chladničke a niečo navarím, nie?” tvrdí mi mama spolu so svojou vernou kulinárskou kópiou, mojou sestrou. Nie. Nie je to tak. Je to akoby ste chromému povedali, nech sa normálne zdvihne z toho vozíka a začne chodiť. Keď nemáte zmysel pre varenie, jednoducho to nejde.

Po nečakanom volebnom triumfe nad Robertom Ficom uplynulo len čosi vyše roka a koaličná štvorka stojí nad priepasťou.  Už nejde o Trnku či daňový úrad, tentoraz hrozí na pohľad vznešenejšia smrť: priamo na európskom oltári.

Suché kopčeky rozvarenej ryže. Pomedzi zrnká vykúkajú kocky duseného bravčového a zopár nešťastných bobúľ hrachu. Na vrchu tróni nastrúhaný eidam. Talian by zaplakal, Milánčan možno aj rázne buchol do stola. Toto nie je rizoto!