Môže jednotlivec zmeniť svet, alebo je všetko určené záujmami mocných? Život Steva Jobsa nakláňa misku váh k americkému snu, v ktorom nerozhoduje moc, ale individuálny talent, odvaha a charakter.

Od pár desiatok či stovák demonštrantov pred troma týždňami sa protesty proti „moci Wall Streetu“ rozšírili na tisíce minulý týždeň. V parkoch na dolnom Manhattane sú rozložené stany a spacáky, a pri pochodoch mestom bolo počas najväčších demonštrácií zadržaných 700 ľudí.

Aj malý pes dokáže v tvojej posteli zaujať takú polohu, aby pre teba prakticky nezostalo žiadne miesto. Varovala ma už v útlom detstve moja mama a ako obyčajne, mala pravdu.

Tak zvyknú kinofilovia niekedy nazývať filmy neposlušného španielskeho filmového velikána Pedra Almodóvara: Ženy na pokraji nervového zrútenia, Všetko o mojej matke, Zlá výchova, Volver, Rozorvané objatia.

Kde je vlastne to šťastie? Prečo sa nedá lokalizovať? Prečo sa nedá naplánovať? Alebo aspoň kúpiť, či vybártrovať? Sedím na letisku, idem do Nepálu a mnohým doma na Slovensku sa zdá, že to mám vyhraté. Že mám šťastie zabezpečené. Že pri mojom spôsobe života to jednoducho nemôže byť inak.

Milujem slobodu. Pre dobro sveta som ochotný obetovať všetko. Ale všetko má svoje hranice. Predstavte si takú nehoráznosť. Pred desiatimi rokmi narazia nejakí „určite, ak to vezmeme zo správneho uhla pohľadu, spravodlivo rozhorčení ľudia“ do symbolu pyšnosti kapitalizmu, zomrie tam nejakých zopár tisíc ľudí a čo sa stalo? Nútia ma chodiť (vraj pre moje dobro) na letisku päť metrov bez topánok!

Bol som na svadbe mladej známej, ktorá si brala celebritného dídžeja. Krásny veľký stan, olivová záhrada. Prehodil som pár slov aj s Kate Mossovou a jej mužíčkom, sledovaný nesúhlasným pohľadom mojich dvoch detí a ich matky. Aix-en-Provence je krásne staré mesto, ale cez víkend je preľudnené.

V mojej rodine bol hudba stále prítomná, po byte sa stále povaľovali platne a kazety.

„Do teplého útočiska 214…“ Tak sa začínala jedna pieseň Silvia Rodrígueza, ktorá bola pre mňa v období mojej tínedžerskej prostoty len hádankou. Až kým mi raz tú vetu nevysvetlil jeden skúsený kamarát. Bola to adresa známeho havanského motela, kam páry chodili za rýchlou láskou v krajine, ktorá už vtedy trpela nedostatkom bývania.

Dvanásteho augusta som spolu s kapelou dorazil na piešťanské letisko, dejisko veľmi pekne sa rozrastajúceho festivalu Grape, aby sme zahrali prvý koncert na Grape Stagei. Po zvukovej skúške a odohranom koncerte mojich domovských Teskohippies som sa zmenil z účinkujúceho na návštevníka Grapu so všetkým, čo k tomu patrí.