Nerád sa priznávam, že žijem v Číne. Niežeby som sa za to hanbil. Je to preto, že ten rozhovor prebieha vždy úplne rovnako. Žijem v Číne. – „A to ťa baví tam stále meditovať? A to ti nevadí, že ti tam tí komunisti nič nedovolia?“ A ja potom vyvraciam názor a) alebo názor b). Lebo toto sú dve hlavné veci, ktoré sa o Číne píšu, a preto musia byť jediné a správne.

Odhaduje sa, že 35-tisíc milionárov v Spojených štátoch má čiernu farbu pokožky. Dennis Kimbro tisícku z nich sedem rokov študoval a napísal o tom pozoruhodnú knihu. Jeho záver? „Bohatstvo nie je suma na účte, ale postoj, čin a návyk.“

Keď sa povie nemecký zmysel pre humor, je to, ako keby sa povedalo česká štedrosť, ruská abstinencia či slovenská irónia. Nejde o úplný nezmysel, ale kultúrne stereotypy nám velia, aby sme boli minimálne obozretní. Lebo niečo na tom asi bude. Niežeby sa Nemci nevedeli smiať, Česi nepozerať na ceny, Rusi nepiť a Slováci nerozumeli, ale nebudú to ich najsilnejšie stránky. Nemcom veľmi do smiechu nie je, a ak áno, je to taký stoický smiech, odmeraný, blahosklonný, smiech, ktorý je výrazom poznania, že sa niet veľmi čomu smiať.

Prvý cieľ splnený Inšpektori z Organizácie pre zákaz chemických zbraní nemali kedy oslavovať svoju Nobelovu cenu za mier. Stále ich zamestnáva práca na znefunkčnení sýrskych chemických zbraní, ktorú vykonávajú v teréne uprostred konfliktu. Dňa 31. októbra, deň pred dohodnutým termínom, však splnili prvý cieľ: ohlásili zapečatenie zariadení na výrobu, miešanie a plnenie chemických zbraní, ktoré priznala vláda Bašára al-Assada.

Správa o rozsudku za spálenie vlajky EÚ by mi unikla, nebyť „fejsbúkového“ statusu zástupcu Európskej komisie: „O hraniciach slobody prejavu: spálenie európskej vlajky je podľa súdu trestným činom.“

Príjmová nerovnosť obyvateľov sveta, o ktorej sa toľko hovorí, medzi rokmi 1970 a 2009 postupne klesala. Šok? Nezabúdajme, že svet nie je len USA. Nie zdanenie a následné prerozdelenie, ale zavedenie viacerých kapitalistických pravidiel v komunistickej Číne oslobodilo z chudoby stovky miliónov ľudí. A v celej Ázii rozbehlo nevídaný ekonomický rast, ktorý výrazne zlepšil životy viac než miliardy ľudí. O tejto najdôležitejšej správe za posledných 50 rokov sa hovorí podivuhodne málo. Namiesto skúmania tohto úspechu intelektuálov vyspelého sveta fascinuje, kto všetko má viac než oni.

Nedávno sa mi dostala do rúk kniha nahrávok britskej a americkej tajnej služby, ktoré vznikli odposluchmi rozhovorov nemeckých vojakov v zajateckých táboroch počas druhej svetovej vojny (Neitzel, S., Welzer, H.: Vojáci. Protokoly o boji, zabíjení a umírání. Academia, Praha 2014). O čom si rozprávali? Napríklad:„Shazovat bomby se pro mě stalo potřebou. To tě tak zasvrbí, skvělý pocit. Skoro stejně tak dobrý, jako někoho odprásknout.“ (Nadporučík luftwaffe, 17. 7. 1940, s. 85).

Je vyhnaný jazyk a jazyk, ktorý vyháňa. Jazyk propagandy a jazyk spisovateľa. Jazyk Goebbelsa a jazyk Imre Kertésza. Orwellovská novoreč totalitných režimov a veta Victora Klemperera o jazyku tretej ríše, že všetko, čo sa neskôr objavilo v myslení a v činoch, bolo najskôr v jazyku. Jazyk Železnej opony a Berlínskeho múru. Jazyk, ktorý je so Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak.

„Naše vláda bude první, která nebude krást, lhát a bude makat pro občany.“ Čiže kradne a klame vláda, vyhlásil koncom roka 2013 Andrej Babiš, nová hviezda českej politiky, a nie konkrétni ľudia. Kradne a klame sa tu od novembra 1989, predtým bola pohodička. Vidím to tak, že klame občan Babiš. Ešteže lož nemá prevahu nad pravdou, to by bol svet iný, než v akom žijeme, podstatne horší.

Raper Marián Bene Benkovič počas dňa pracuje ako plánovač výroby televízorov. V jednom zo svojich textov rapuje, že celý deň exceluje, čím odkazuje na to, že celý deň kuká do Excelu a do SAP-u. No a večer, namiesto kukania do televízora, píše svoje hlúposti.