V januári 1996, pár rokov po víťazstve Ameriky, kapitalizmu a demokracie nad sovietskou a komunistickou hrozbou, ohlásil prezident Bill Clinton koniec obdobia veľkého štátu a rozsiahlej vlády. Demokratický prezident Clinton tým pripustil korekciu predchádzajúcich programov od Roosevelta po Johnsona. Opoziční republikáni na čele s Newtom Gingrichom o pár mesiacov neskôr dokonca požadovali ústavný dodatok o vyrovnanom rozpočte. Po štrnástich rokoch je mnohé inak. Amerika po spomalení ekonomiky a vojnách v Afganistane a Iraku počas Bushovej vlády zvýšila rozpočtové deficity, a s príchodom finančnej krízy a nástupom prezidenta Baracka Obamu bol rehabilitovaný aj koncept rozsiahlej vlády a veľkého štátu.

Dvaja americkí prezidenti sa minulý týždeň v Texase spoločne zúčastnili na akcii na podporu dobrovoľníctva. Barack Obama (44. prezident) a George Bush starší (41. prezident) to neurobili po prvý raz.

Najnovšie prieskumy sú pre Baracka Obamu nelichotivé: 57 percent opýtaných mu nedôveruje, väčšina nesúhlasí s jeho krokmi v ekonomike a v pomyselných prezidentských voľbách by s republikánskymi vyzývateľmi tesne prehral alebo nanajvýš skončil vyrovnane.

Studená vojna sa skončila pred dvadsiatimi rokmi a Spojené štáty i Rusko majú celý rad nových problémov i nepriateľov. Špióni, ktorí získavajú kontakty a zbierajú informácie medzi oboma mocnosťami, však existujú naďalej. Najnovšie pripomenutie prišlo pred týždňom z New Yorku a ďalších miest, kde bolo zatknutých desať ľudí, ktorí mali pracovať pre ruskú výzvednú službu; jedenásty, zadržaný na Cypre, bol prepustený na kauciu a vzápätí sa stratil.

Každý, kto si dnes vyberá vysokú školu, má šancu pozrieť si jej umiestnenie v rebríčkoch, ktoré sa snažia merať a porovnávať kvalitu vzdelávacích inštitúcií. Od slovenskej Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) až po celý rad medzinárodných rankingov, ak chceme vidieť miestne (slovenské, české) univerzity a vysoké školy v medzinárodnom porovnaní.

V čase volieb a politických zápasov, keď za aktérmi, ich slovami a programami tak často vidíme čiastkový či dokonca osobný záujem, je dobré pripomenúť si chvíle opačné svojím charakterom.

Môžu ľudia v dobrom spomínať na človeka, ktorý v krajine vládol tvrdou, autoritatívnou rukou, zatváral svojich protivníkov a zaviedol cenzúru? Odpoveď je prostá: ľudia často v dobrom spomínajú aj na horšie veci. V tomto prípade spomínajú na muža, ktorý rukou diktátora zachránil krajinu pred dvoma horšími diktatúrami, a ktorý tri desaťročia vládol krajine, ktorá dnes už neexistuje. Juhoslovanský prezident Josip Tito je aj tridsať rokov po svojej smrti v máji 1980 mnohými ľuďmi v následníckych štátoch bývalej Juhoslávie rešpektovaný a dokonca uctievaný. A to napriek tomu, že krajina, ktorej vládol, desať rokov po jeho smrti upadla do série vojen a ekonomického poklesu.

Necelé dva týždne pred britskými parlamentnými voľbami sa Davidovi Cameronovi nečakane skomplikovala cesta k volebnému víťazstvu konzervatívcov, plánovanému posledných päť rokov a zdanlivo istému najmenej posledné dva roky.

Veríte na globálne otepľovanie? Doteraz šírili poplach politici a vedci, ktorí vraveli, že bez zásadného zníženia emisií CO2 svetu hrozí katastrofa. Teraz naopak bijú na poplach skeptici: hakerom sa podarilo ukradnúť e-maily z klimatického oddelenia University of East Anglia, ktoré zhromažďuje svetové dáta o teplote. Pohoršení sú aj nadšení environmentalisti. Vedci si prispôsobovali údaje v grafoch a selektívne narábali s dátami tak, aby celkový obraz o globálnom otepľovaní vychádzal čo najdesivejšie. Niektorí sa dokonca navzájom nespokojne zdôverovali, že očakávané globálne otepľovanie akosi neprichádza.

So zveličením možno povedať, že spolustrojcom víťazstva Baracka Obamu v prezidentských voľbách v novembri 2008 bol internet a sociálne siete.