Prvého Indiána som v New Yorku videla len nedávno. Štrádoval si to po Druhej Avenue v nohaviciach. Hore bol úplne bez, len na rovný chrbát mu padali lesklé čierne vlasy.

Na najvyšších poschodiach moci prebieha urputný boj medzi pohlaviami, kvóty svištia naokolo. Na dolnom fronte ženstvo získava strategickú prevahu, mužstvo je zdecimované a stráca bojovú morálku. Povolali posily zo zálohy – retrosexuálov!

Deviateho októbra sa okolo hlavnej cesty v Central Parku točil nekonečný had čakajúcich, zastúpené boli staré máničky pripomínajúce dlhými striebornými vlasmi a ladnými tanečnými pohybmi Gandalfa, tety s igelitkami, aj mládež v tématickách tričkách.

Dnes ráno som vstal o šiestej a obliekol si niekoľko vrstiev šatstva, pretože som išiel hrať futbal do Brooklynu a bolo dosť chladno. Počúvam, že aj Slovensku. Táto zima asi zase nebude jedna z najteplejších v histórii vesmíru. V Cancúne asi tiež nečakali, že budú mať najstudenší december za posledných sto rokov, práve keď sa koná koncil o konci sveta z oteplenia.

Kde bolo, tam bolo, za horou s nápisom Hollywood žil jeden herec, ktorý mal všetko, o čom ľudia obyčajne len snívajú.

Môj spoluhráč Grant z futbalového mužstva Bend It Like Posh bol nejaký apatický. Zvyčajne najpohyblivejší záložník, ktorý má dosť energie vypomáhať v útoku i obrane, len zamyslene postával a bol mysľou úplne inde.

Slovenský historik Dušan Kováč a takmer sedemdesiat jeho kolegov protestujú proti historickej deklarácii nemeckého parlamentu.

Zobudila som sa do absolútneho ticha, absolútne nezvyklého. Napadlo 40 centimetrov snehu a ulice ešte nie sú odhrabané, nikto nejazdí, nikto netrúbi. Školy sú zavreté a v Central Parku sa ľudia preháňajú na bežkách. Prejsť do kaviarne znamená veľa manévrovania, vyhýbania sa gigantickým kalužiam na rohoch, kam ľudia, čo vstali dávno predo mnou, nahrnuli hory snehu. Do čižiem mi preteká brečka – okrem mňa sa všetci brodia mestom v gumákoch, tichí a zdanlivo odovzdaní, ale pripravení hrýzť.