O tom, že výslednú chuť jedla určujú do veľkej miery korenia, nepochybuje asi nikto. Na tom, že spoločnou charakteristikou mnohých korení je viac či menej štipľavá chuť, by sme sa asi tiež vedeli zhodnúť. Ale prečo potom nepovažujeme štipľavú chuť za jednu zo základných chutí. Prečo sladká, slaná, kyslá a horká áno, ale štipľavá nie?

Bojar bol dôležitý pes. Tulák, pouličná zmes, niektorí by povedali bastard, iní bastardík, oriešok, moderne by sa dalo povedať remix či mashup. Veľmi podarený psík, jeho oči boli presne tými psími očami, ktoré vás uprosia na všetko. Bojar dokázal divy. Obveseloval život ľudí bývajúcich na sídlisku Noviny, zvlášť ho mali rady deti. Ale nielen tie. Hrávali sme sa s ním často, ale rovnako často sa on hrával s inými partiami detí, napríklad z piateho či štvrtého domu. My sme bývali v treťom. V druhom vchode. A boli sme hrdí, keď si práve v našom vchode Bojar našiel domov.

Mari Boine: Idjagiedas (Lean, 2006)

Psy sa pred výstavami krásy síce nezúčastňujú hromadných sústredení, ani ich fotografie na bilbordy neupravujú vo Photoshope tak, aby mali neprirodzene natiahnuté krky a predĺžené nohy. Určitým procedúram sa však nevyhnú, hladovku nevynímajúc.

Milujem pohanské sviatky. Niežeby som nemala rada tie kresťanské, buddhistické, hinduistické a moslimské, ale tie pohanské mám fakt asi najradšej. Všetky formy. Od pálenia Moreny na Slovensku až po zapaľovanie cukrovej trstiny v Nepále. To si každý zoženie palicu cukrovej trstiny, všetci sa stretnú na námestí, založia veľkú vatru, potom si do nej každý strčí tú svoju palicu a keď ju po piatich minútach vyberie, tresne s ňou z celej sily o zem. A tá cukrová trstina normálne vybuchne. A čím viac ju necháte obhorieť, a čím viac tresnete, tým viac vybuchne.

The Clash: London Calling (Sony Music 1979/80)

Rozhovor s primátorom Tisovca Petrom Mináčom o neúspešnom úsilí obmedziť chov veľkých a nebezpečných psov v bytovkách.

O psoch a ľuďoch s Jozefom Krajčom, chovateľom staffordských bulteriérov.

Rozhovor s chovateľom dvadsiatich psov Tiborom Veščišíkom zo Sucháňa, ktorého pitbul Diabol usmrtil 50-ročnú ženu.

Som tisíctristo kilometrov od Česka, ale stále mám pocit, akoby som sa takmer nevzdialil z vlasti. Triapoltisícové Primorsko na juhu Bulharska sa v lete mení na tridsaťtisícové české mesto. Možno by bolo načase premenovať toto mesto, ktoré bolo ešte pred dvadsiatimi rokmi zaujímavé len tým, že kúsok od tunajšej severnej pláže si svoje letné sídlo vybudoval bulharský komunistický vládca Todor Živkov, na Alexandriu. Táto úspešná cestovná kancelária, ktorú v deväťdesiatych rokoch založila skupina českých Bulharov, totiž z Primorska vybudovala doslova turistické letovisko. A to nie letovisko hocijaké, pretože dnes je v obľúbenosti medzi českými turistami na prvom mieste.