Dnes 92-ročný Marek Celláry z Prievidze strávil posledné mesiace druhej svetovej vojny v nacistickom koncentračnom tábore Mauthausen. Až teraz sa však rozhodol prvýkrát rozpovedať svoj príbeh širšej verejnosti.

Vykrádanie, likvidovanie vojnových hrobov, ale aj starostlivosť o ne. Taká je slovenská realita takmer sto rokov od vypuknutia prvej svetovej vojny. Severovýchodné Slovensko stráca aj nachádza časti svojej histórie.

Pred vyše piatimi tisícročiami žil v dnešnom severnom Taliansku, v údolí menom Val Venosta, územčistý šľachovitý chlapík, ktorému ťahalo na päťdesiatku. Jedného májového dňa sa vybral, nevedno presne prečo a kam, naprieč Alpami.

Násilnosti v uliciach, štrajky a tvrdé reformy novej vlády. Ale aj davy ľudí, ktorí sledujú veľkonočné procesie Bratstiev v stredovekých habitoch. Emotívne Španielsko, dnes vinou finančnej krízy kľúčová krajina EÚ, hľadá spásu.

Juraj Kováčik je fotograf krajinkár na voľnej nohe. Chvíľu bol súčasťou Artfóra, neskôr sa venoval ekonómii. Dnes najmä fotí a vytvára digitálne knihy. Chodenie po výstavách a písanie pre .týždeň považuje za pekný koníček.

Kde sa odohrávajú príbehy zásadných diel slovenskej literatúry? Kde vysedávali naši umelci a politici? Kde sa udiali mnohé významné spoločenské udalosti? Áno, epicentrom našich dejín sú krčmy, kaviarne a hostince.

Napriek urputnému odporu opozície Robert Fico presadil, čo si dávno zaumienil: Novela o sociálnom poistení je najškodlivejší ekonomický zákon, aký slovenskí politici za 20 rokov demokracie prijali.

Kto boli Pálffyovci a čo znamenali pre Bratislavu a dnešné Slovensko? Príbeh významného šľachtického rodu, ktorý ako jeden z mála vždy stál na strane kráľa, približuje historik Daniel Hupko.

Autor našich článkov o dobrom jedle, Jozef Koleják, sa živí písaním scenárov pre televíziu. Dúfa, že čoskoro bude môcť povedať, že aj pre film. Na VŠMU prednáša Dejiny divadelnej réžie a učiť ho baví.

Rozhovor s gréčtinárom Marekom Drimajom o mentalite Grékov a o postupnom úpadku krajiny.