Popri vojne v Líbyi pokračujú politické turbulencie s tisíckami demonštrantov a desiatkami či stovkami mŕtvych v ďalších arabských krjainách. V Jemene, kde proti vláde okrem demonštrantov, volajúcich po slobode, stoja aj radikálne islamistické skupiny a al-Káida, vyhlásili stanné právo. Vláda v Bahraine si zavolala na pomoc vojakov zo susednej Saudskej Arábie. A  demonštrácie sa objavili aj v Sýrii, v ktorej už pätdesiat rokov vládne strana Baas, podobná svojej rodnej sestre, ktorá vládla v susednom Iraku až do zvrhnutia Saddáma Husajna pred ôsmimi rokmi.

Analytici sa zhodujú, že ide o ekonomický nezmysel. Médiá sa zámeru rozdávať chudobným múku a cestoviny vysmievajú. Základné otázky si však položil málokto. Žijú u nás ľudia, ktorí skutočne hladujú? Kto a ako im pomáha?

V arabskom svete padajú režimy – každý trochu inak. Niektoré relatívne nekrvavo, iné sa držia aj za cenu masakrovania vlastného obyvateľstva. Líbyjský diktátor Kaddáfí vzdoruje vôli ľudu, ktorému údajne dal do rúk moc po svojej „revolúcii“ – a tej moci dal ľudu vraj až toľko, že samému mu nijaká nezostala. Preto teraz nemôže moc odovzdať. Bola by to komická argumentácia, akú počuť u rôznych politických megalomanov. V Líbyii je to realita, ktorá stojí veľa životov.

Očekával jsem, že nové české vydání Zániku Západu od Oswalda Spenglera z roku 1918, který na základě mylné cyklické teorie historie předpovídal jakýsi konec naší civilizace, rozvíří u nás diskusi o její podstatě a výzvách do budoucnosti. Nestalo se, avšak na Západ od nás se toto téma neustále přetřásá. V Anglii dokonce vznikl časopis Standpoint, který má záchranu západní civilizace ve svém programu.

Emil, nemysli si, že sa v tomto pokročilom veku nezaujímam o dianie. Mimochodom, dianie je úžasné slovo, znamená to, že sa niečo deje. Len neviem, ako sa volá to, keď sa nedeje nič. Ale k dianiu. Čítam a dívam sa, čo sa deje v Tunise a v Egypte a keby som nebol starý skeptik, tak sa budem radovať. Že sa tam postavili proti diktatúre a že teraz nastúpia demokrati. Tak ako nastúpili u nás.

Pred dvoma rokmi bolo u nás zavedenie eura vítané ako prísľub lepších peňazí. Pred rokom sme mali pocit, že v čase krízy nám spoločná mena priniesla stabilitu a minimálnu infláciu. No na obzore už bolo vidieť mraky dlhovej krízy. Najbližší rok rozhodne o osude eura.

V dejinách Slovenska je liberálneho ekonomického myslenia ako šafranu. Ak však existoval veľký reprezentant tejto tradície u nás, tak to bol rodák z Veľkej Lomnice, študent Adama Smitha. Národohospodár Gregor Berzeviczy.

Príbeh slovenskej vidieckej učiteľky, ktorá na konci druhej svetovej vojny ukrývala Židov a neskôr pomáhala ako špiónka anglo-americkej spravodajskej misii na úteku pred Nemcami, je u nás len málo známy. Pritom USA si ju uctili medailou bronzovej hviezdy a obdivovali ju aj čelní muži americkej špionáže.

Meno Slováka, ktorý obohatil slovnú zásobu viacerých jazykov o spojenie „husársky kúsok“, urobil za Márie Terézie neuveriteľnú vojenskú kariéru a posledných vyše 15 rokov života bol de facto ministrom vojny Habsburgovcov, je u nás prakticky neznáme.

V širšej verejnosti a najmä medzi novinármi je už zapísaný ako autor škandalózneho posudku v kauze Hedvigy Malinovej. Minulý týždeň ho pedagógovia a študenti Lekárskej fakulty UK opätovne zvolili za dekana fakulty. Prečo taký rozdiel vo vnímaní?