Na pohrebe Vasila Biľaka boli najnápadnejšie klobúky ctihodných mužov. Sivé a čierne klobúky s elegantne dovnútra preliačenou strieškou, so štítkom a stuhou. Rovnaké ako klobúky, ktoré sme vídali na moskovskom Červenom námestí na hlavách Chruščova, Brežneva, Andropova, Černenka a ostatných predstaviteľov strany a vlády. Ale aj na pražskomVáclavskom námestí a bratislavskom Námestí SNP. Klobúky na večné časy so Sovietskym zväzom, a nikdy inak! Klobúky, podobné klobúkom ctihodných mužov slovenského štátu, ale aj klobúkom krstných otcov z rodiny dona Vita Corleoneho.

Prešiel som cez zrkadlo. V zime roku sedemdesiatdeväť išiel som sa stretnúť s Elliane, mali sme ísť spolu na obed. Počkali sme na jej kamarátku Irene, keď prišla, požiadala nás, či by sme sa s ňou mohli zastaviť u Jirku, má mu odniesť fotky. Na Hradčanskom námestí Irene zazvonila pri šedej bráne, podotýkam, že vtedy boli všetky brány šedé, všetko bolo šedé, akurát hliadkujúci policajti boli zelení. Z okna na prvom poschodí sa vyklonila hlava, pozdravila Irene a spustila v pletenom košíku na špagáte klúč.

Na Sibíri, v kraji krutej zimy a horúceho leta, žije spoločenstvo vissarionovcov. Ľudia, ktorí pod vedením „prevteleného Krista“ objavili recept na problémy tohto sveta. Žijú v súlade s prírodou, nepotrebujú peniaze a sú šťastní. Alebo to aspoň tak vyzerá.

Keď sa stal pred štrnástimi rokmi Vladimír Ledecký starostom, pripomínal Spišský Hrhov ľubovoľnú zaostalú a vymierajúcu obec. V segregovanej rómskej osade sa žilo v chatrčiach. Dnes je to príklad bezproblémového spolužitia. Čo sa tam vlastne udialo?

Amerika je veľmi výrečná krajina. Zároveň je tu veľmi dôležité vedieť artikulovať kontextovo správne, aby sa človek necítil ako puk. Niektoré veci sa v Amerike jednoducho nehovoria, pretože sú tabu a basta. Povie sa len „N-word“ alebo „F-word“ či „S-word“. Skúste to vylúštiť. To prvé je rasistické slovo, tie druhé dve skratky sú vulgarizmy. Aby ste sa teda neblamovali, musíte tie slová najprv poznať, čo je dosť komické, najmä ak sa jazyk ešte len učíte a márne sa pýtate, čo je na nich také zvláštne. To privedie zvedavú dušu k neuveriteľne dobrodružnej vede, akou je etymológia.

Žijeme v čudnom čase. Z jednej strany sa ozývajú apokalyptické reči o konci slobodného sveta, z druhej samochvála, že žijeme v najlepšom z možných svetov. Pre človeka, ktorého najvyššou hodnotou je ľudská sloboda, je ponovembrový čas tak či tak vyvrcholením slovenských dejín, aj keď vie, že dnešné Slovensko nie je najlepším z možných svetov. Nie sme rozdielnou, ale rozdelenou spoločnosťou, nie sme spoločnosťou práva, ale bezprávia, ešte stále ostávajú niektorí z nás za dverami, uzavretí múrom a ohradení plotom, spoločnú budúcnosť ešte stále predurčujú naše odlišné minulosti.

Rozhovor s demografom Branislavom Šprochom, ktorý sa venuje skúmaniu rómskej populácie a vydal prognózu jej populačného vývoja. Vyplýva z nej, že v roku 2030 by u nás malo žiť 560- až 620-tisíc Rómov.

„Sme produktom kapitálu a žijeme len dovtedy, pokiaľ to chcú tí, ktorí nám vládnu... Tí, ktorí potrebujú našu prácu, aby mali zisk...“ Bratislavské divadlo Aréna uviedlo divadelnú hru Karl Marx Kapitál, ktorú na objednávku napísal Peter Lomnický, známy najmä ako prekladateľ divadelných hier. Jeho monologický pamflet, ktorý cituje Marxa, Žižeka, Palahniuka, Houellebecqa či Becketta, otvorene pomenúva hybné sily trhovej spoločnosti, ale aj ich bezprostredné dopady na život a psychiku jednotlivca či ekosystém. Robí tak inteligentne, s nadhľadom a vtipne. V Lomnického texte neexistuje hluché miesto, každá veta má svoj význam a každá myšlienka svoju hĺbku a silu.

Kritické hodnotenie Sedmikrások, Hry o jablko alebo Faustovho veľmi neskorého popoludnia prenechám filmársky vzdelanejším autorom v tomto čísle: na Věre Chytilovej (2. 2. 1929 - 12. 3. 2014) ma fascinoval spôsob, akým tvorila svoj ​​život. Očividne žila zložito a konala podľa toho, čo hovorila. Teda, že je potrebné pozdvihnúť ľudské srdce a nasadiť aj hrdosť a odvahu, pretože len tak má život cenu.

Odstúpenie Petra Osuského z kampane je výstižné apropos k trom prezidentským prieskumom, ktoré odmerali šance pätnástich kandidátov zrejme celkom spoľahlivo. Ak metódou krížovej kontroly obídeme menšie „nezrovnalosti“, tak na základnom obraze – Fico, potom 25-percentná priepasť, a za ňou v intervale asi 10 percent ašpiranti druhého kola – sa Focus, Median a MVK celkom zhodli.