Bol december 2003. V irackom Babylone bolo príjemné počasie, niečo okolo dvadsiatich stupňov nad nulou. Vojenské velenie celého stredného Iraku bolo zriadené práve tu, v akomsi Saddámovom rekreačnom stredisku na brehoch Eufratu, v tieni palmových hájov a neďaleko čiastočne zrekonštruovaných trosiek starovekého mesta, ktoré si pre metropoly svojej svetovej veľríše vybral aj Alexander Macedónsky.

Úporná snaha Generálnej prokuratúry dostať po šiestich rokoch Hedvigu Malinovú Žákovú proti jej vôli na psychiatriu vyvoláva, okrem iného, vzdialené paralely, ktoré súvisia so zneužívaním psychiatrie v totalitných režimoch.

V debatách o budúcnosti eurozóny sa často spomína meno Alexandra Hamiltona, jedného z amerických “otcov zakladateľov”. Ako prvý americký minister financií sa Hamilton rozhodol, že americká federálna vláda by sa mala zaručiť za splatenie dlhov amerických štátov po americkej vojne za nezávislosť. Ak by Európa mala štátnika Hamiltonovho kalibru, tak by sa rovnako aj európsky kontinent dôveryhodne zaručil za dlhy Grécka a Portugalska. Bývalý šéf FED-u Paul Volcker v januári napríklad poznamenal, že „Európa sa nachádza vo svojom hamiltonovskom momente, ale, žiaľ, nemá nijakého Alexandra Hamiltona na obzore.“

Na potvrzení existence Higgsova bosonu nazývaného z legrace Boží částice se čekalo víc než půl století. Není jen tak urychlovat astronomicky drahým urychlovačem protony třicetikilometrovým podzemním tunelem, nemluvě o výpočtech nepřímých důsledků srážky částic. Vidět je nelze, a tak byla radost z potvrzení standartního modelu fyziky vědců veliká a světová media se radovala s nimi. Horší to bylo s vysvětlováním laické veřejnosti.

Cieľom moci je udržanie sa, cieľom umenia je zmena. Ich vzťah je preto vždy napätý. Aj výstava Prerušená pieseň v SNG je toho dôkazom.

Začiatkom júna 2012 boli v Británii oslavy 60. výročia vlády britskej kráľovnej Alžbety II. Námestie pred kráľovským palácom a priľahlé ulice boli natrieskané rozjarenými ľuďmi. Vzdávali hold symbolu svojej vlasti. Hlavou mi nevdojak prebleskli tváre a mená prezidentov oboch samostatných Slovenských republík: Jozef Tiso, Rudolf Schuster (prechodne Vladimír Mečiar), Michal Kováč, Ivan Gašparovič.

Základné mýty z vážnej hudby odolávajú svetlu rozumu. Bez ohľadu na dôkazy, ktoré na toto svetlo vyjdú, ľudia budú stále chcieť veriť, že Bach napísal Goldbergove variácie, aby uspal boháča, že úvodné takty Beethovenovej Piatej symfónie sú údery na dvere, ktorými sa jeho domáca dobýja po nájomné, a že Čajkovský zomrel po vypití pohára vody v období mimo výskytu cholery.

Německé veřejné mínění se nachází v psychologické pasti. Už více než půl století politici všech parlamentních stran hlásí doktrinu (a školy i média ji po nich opakují), kterou donedávna představovali jako nebetyčný ideál.

Anglie – někdy Velká Británie, jindy Spojené království, ale nikdy skutečná Anglie – slavila a tentokrát opravdu monumentálně.

Když v roce 2005 Francouzi a Holanďané smetli v referendu unijní ústavní smlouvu, vypadalo to absurdně, protože důvody odmítnutí byly v obou zemích naprosto odlišné.