S Františkom Morongom sme sa rozprávali na Tanečnom dome, o škole ľudových tancov pre tých ktorí sa chcú učiť i zabávať.

Zlo je rafinované. Ale rafinovanosť nemá s múdrosťou nič dočinenia. Nevidí ďalej. Je to len podlá účelová záležitosť s plochou dráhou letu. Spomeňme si dnes na Kaliňákovu tlačovku o Hedvige M. Po všetkej tej rafinovanosti z nej vanie už len tuposť. Obmedzenosť niekoho, kto sa prerátal. Taký človek si povie „kde sa rúbe les, lietajú triesky“, možno si aj zaklame, že to „robí pre lepší obraz Slovenska v zahraničí“ alebo podobné idiotstvo, no neráta s tým, že zhodou náhod narazil na bytosť, čo sa nezlomí pred mocou. Taký kaliňákoid neráta s tým, že sú ľudia, pre ktorých je pravda a ľudská dôstojnosť viac než preňho.

Juraj Hammer býva v luxusnom starobinci neďaleko Tel Avivu. Rozprával mi o tom, že v príbehu úteku Vrbu a Wetzlera z Osvienčimu je rola prvého preceňovaná a druhého nedoceňovaná. Možno z neho hovoril pocit príbuzenstva s Wetzlerovou rodinou. Artur Klein, bývalý partizán zo Slovenského národného povstania, ťahá na deväťdesiatku a je jeden z tých, ktorí v apríli 1944 prijímali v Žiline Vrbu s Wetzlerom. Povedal približne toto: „Dali sme im nejaké peniaze a požiadali ich, nech nešíria paniku.“ Keď som zdvihol obočie, dodal: „O tých časoch môžu rozprávať iba tí, ktorí to prežili.“

Pred štrnástimi rokmi išiel s priateľkou do Kambodže, kde videl deti nakazené vírusom AIDS. Najprv ich fotografoval, no neskôr založil veľmi úspešnú humanitárnu organizáciu Magna deti v núdzi, ktorá pôsobí už v piatich krajinách a má stovky pracovníkov. Martin Bandžák.

Ukrajina k EÚ Rusko minulý týždeň oficiálne pripojilo Krym k svojmu územiu, aj keď svet tento akt neuznal za zákonný. Západ reaguje sankciami, medzi ktorými sú však najmä tie politické a málo účinných ekonomických. Moskva s nevôľou nesie, že Európska únia podpísala dohodu o bližších vzťahoch s Ukrajinou. Zatiaľ ide len o politickú časť zmluvy, ktorú v novembri nechal ležať na stole Viktor Janukovyč, a tým vyvolal hnev na Majdane.

Vyzerá to ako peklo občianskej vojny. Zo zapálených pneumatík sa valí dym, maskovaní mladíci hádžu na policajtov zápalné fľaše, polícia reaguje vodnými delami a streľbou gumovými projektilmi. Tie sú pri teplotách pod mínus desať stupňov takmer smrtiacou zbraňou.

Kúpili sme si lampu, ktorá svitá. Nastavíte ju ako budík na konkrétny čas, a ona vám pol hodinu pred časom budenia začne svitať. Pekne postupne. Z úrovne nula na úroveň 100. Keď dosiahne 100, zazvoní vám ako budík. Vymysleli ju pre ľudí v krajinách, ktorí sa musia budiť do tmy. My v Moskve to už máme tu, vy na Slovensku to budete mať o chvíľu. Severania to majú pol roka v roku, a preto na tej lampe dosť fičia. Má taký guľatý tvar ako slniečko. Pekne v podvedomí, keď spíte ranným spánkom, vás postupne budí svetlo.

Milí priatelia, Malé Karpaty sú mojím domovom. V tých vinohradoch a lesoch som prežil celé detstvo. Vtedy, priznám sa, mi to aj liezlo na nervy, no dnes oceňujem všetky detaily každého dňa, ktoré som tam strávil. Pod gaštanom a lipami som sa učil písať. Písmo mám krivé, také všelijaké, presne ako korene stromov, ktoré prerastajú túto zem. Včely bzučali, muchy robili neplechu. Mravce, ako píše básnik Mikuláš Kováč – nosili kúsky slnka.

V tejto krajine som hosťom, a tak by som sa mal aj správať. Ale predsa mám jednu prosbu: milý slovenský ľud, mohol by si ma ušetriť tých tvojich výhovoriek?

Neklamné svedectvo, že slovenská demokracia má kdesi Achillovu pätu, ktorá ju odlišuje od iných národných scén, vydali eurovoľby. Samotnou účasťou. Trinásťpercentná účasť je dno, ktoré rozleptáva samotnú podstatu usporiadania, v ktorom žijeme. Moc, delegovaná zanedbateľnou menšinou spoločnosti, popiera konštitučnú ideu, ktorou je vláda ľudu.