Drážďanské Tri sestry mali veľmi zaujímavý výtvarný koncept. Prvé dejstvo: baliaci papier visí ako horizont cez celé javisko, druhé dejstvo: herci z neho odtrhnú asi desaťmetrový kus, vznikne diera a v nej je dlhý stôl so stoličkami a sviečkami, tretie dejstvo: celý visiaci papier strhnú a kusy papiera ležia na javisku ako zdevastovaný svet po požiari, štvrté dejstvo: papier skrkvú do jednej obrovskej „gundže“ balíka, z ktorého trčia nohy a telá hercov. Výtvarne zaujímavé a silné. Bohužiaľ dramatické vzťahy sú popisné, alebo nekonkrétne, a tak osudy sestier, ich vnútorný svet , i svet celej spoločnosti je nerozkrytý.

Jestvujú v našom slovníku formálne alebo aj obsahom pekné alebo aj škaredé slová. K tým pekným nesporne patrí: domov. Na tom mieste sa cítime bezpečne, budujeme ho s láskou, stretáme sa s najbližšími. Ale zrazu to slovo ktosi spojí s iným, napríklad detský domov, domov sociálnych služieb – a všetko čaro je razom fuč.

Na gajdách začal hrať pred siedmimi rokmi, väčšinu z tohto času sa na nich učil hrať sám. Dnes má ako šestnásťročný na svojom konte niekoľko víťazstiev a iných umiestnení v medzinárodných súťažiach. Mário Pavel.

Tento rok sme si pripomenuli 25 rokov od smrti Sándora Máraiho. Prinášame dva jeho publicistické texty z rokov 1938 a 1939, v ktorých opisuje svoje pocity, keď Horthyho Maďarsko získalo Rožňavu a Košice.

Aj organizácia Lekári bez hraníc sa v západnej Afrike pokúša zastaviť šírenie smrteľného vírusu ebola, ale zdá sa, že je to nad ich sily. „Je to ako zastaviť lesný požiar rozprašovačom,“ napísala americká zdravotníčka o potlačení choroby, ktorá straší celý svet.

Francúzsky režisér Sylvian Chomet nakrútil svoj prvý dlhometrážny hraný film. Má názov Attila Marcel. Je v ňom jemný humor, má dokonalú obrazovú kompozíciu, nostalgickú atmosféru a určite stojí za pozretie.

Komentáre na diskusných fórach, facebookové statusy či štatistiky návštevnosti v kinách hovoria o tom, že domáce publikum je zväčša unavené z ,,rómskych filmov“, tzv. festivalové sociálne drámy ho nezaujímajú a žiada si zábavu v žánrovom duchu – tak ako ju naservíroval film Kandidát. Odmietať český film Cesta ven z ktoréhokoľvek uvedeného dôvodu je unáhlené, pretože sa v ňom spájajú kvality, ktoré prekonávajú zažité klišé kategórie.

V novembrových dňoch 1989, v časoch, keď sme si všetci tykali, prišla za mnou pred vystúpením na Námestí SNP Milka Vášáryová a chcela, aby som jej prezrel text. Potom vyšla na tribúnu, uvidela plné námestie a zvolala: „Láska!“

Zatiaľ, čo smrť je definitívna, ohraničená v čase, nesmrteľnosť trvá a nekončí. Najčastejšie sa túžba po nej opisuje ako prejav strachu zo smrti. V skutočnosti však znamená oveľa viac.

Prišlo to bez akýchkoľvek dlhodobých plánov a príprav. V polovici septembra som sa s rodinou presťahoval do Talianska, odkiaľ sa späť na Slovensko a do .týždňa vrátim v lete 2015.