Stotridsaťšesť, šesťdesiatosem, jedna k jednej. To sú čísla charakterizujúce hudobnú reláciu Ladí Neladí. Za desať rokov nakrútila ostravská televízia 136 skupín, z toho 68 slovenských. Pomer jedna k jednej. To všetko v živom prostredí dvoch ostravských klubov a s nasledujúcou debatou s hudobníkmi, živými kritikmi, publikom a dvoma moderátormi.

Aj malý pes dokáže v tvojej posteli zaujať takú polohu, aby pre teba prakticky nezostalo žiadne miesto. Varovala ma už v útlom detstve moja mama a ako obyčajne, mala pravdu.

Milujem slobodu. Pre dobro sveta som ochotný obetovať všetko. Ale všetko má svoje hranice. Predstavte si takú nehoráznosť. Pred desiatimi rokmi narazia nejakí „určite, ak to vezmeme zo správneho uhla pohľadu, spravodlivo rozhorčení ľudia“ do symbolu pyšnosti kapitalizmu, zomrie tam nejakých zopár tisíc ľudí a čo sa stalo? Nútia ma chodiť (vraj pre moje dobro) na letisku päť metrov bez topánok!

Gerlach. Hrdý Gerlach. Benzínová pumpa, pár domov, karavanov, salón a v ňom výborný steak. Z Gerlachu ideme ešte pár metrov v normálnej civilizácii, a potom nás čaká deväť dní v púšti. Občas sa nám zdá, že vidíme vodu, ale je to len fatamorgána. Prach, horúce slnko, okolo vyprahnuté hory. V noci chlad. A oheň.

Multikulti debata je samostatná patafyzická vedná disciplína, ktorá stojí uprostred nových debatných vied a ktorej hlavným zmyslom je samotná debata bez akejkoľvek dôležitosti jej obsahu, čím sa darí napĺňať nové kvóty vo vzdelávacom procese európskeho ľudu, podľa ktorých musí každý správny Európan v roku 2025 predebatovať o ničom minimálne dvadsať rokov života.

Muziku milujem údajne už od materskej škôlky. Môj otec je z Macedónska, ale bola to mama, ktorá mala veľmi rada hudbu.

Minulotýždňové stretnutie Angely Merkelovej a Nicolasa Sarkozyho prinieslo súbor opatrení, ktoré majú ďalej prehĺbiť ekonomickú centralizáciu v Európe. Na Slovensku zatiaľ zaznievajú hlasy, že nech nastane čokoľvek, za každú cenu sa musíme držať Nemecka.

Čajka sedí na lampe hneď za oknom, čistučké more šumí pár metrov odo mňa, oproti je Brač, v chladničke chobotnica. Idyla. Nemôžem si pomôcť, ale často tu rozmýšľam, ako je možné, že na takom krásnom kúsku Zeme bola len nedávno vojna. Prekvapuje ma to.

Na pouličnom vandalizme, rabovačkách a masových výtržnostiach, ktoré minulý týždeň zachvátili viaceré anglické mestá, bolo čudné takmer všetko. Nemali jasný spúšťač, nemali jasné či jednoduché príčiny, nemali jasný smer a cieľ. Pripúšťajú desiatky výkladov a stovky komentárov, z ktorých každý postihuje iný uhol pohľadu, a navzájom sa takmer neprekrývajú.