Žijeme v

Paolo Pellegrin hovorí, že fotografia je druh násilia voči okoliu aj voči sebe samému. Hovorí aj to, že my všetci žijeme s tieňmi. Za vojnového fotografa sa pritom on sám nechce považovať. Jeho priezvisko, ktoré v taliančine znamená pútnik, mu možno predurčilo celý život.

Česko už roky hrá v počte odobratých detí celoeurópsky prím. Situácia sa nezlepšuje, naopak, počet detí odtrhnutých od rodín narastá každým rokom.Kým pred tromi rokmi žilo v ústavných zariadeniach 6 900 detí, tohto roku ich je už vyše deväťtisíc.

V

Žijeme dosť tupú dobu. A nielen pre ten katastrofálny rebríček popularity, v ktorom je prvých päť miest už dlhšie vyárendovaných lídrom národnej hrubosti, oportunizmu a lži. Už je totiž až nepríjemne jasné, že ten zosuv nie je len vecou politiky.

České médiá opäť žijú deťmi – tentoraz to nie sú nové deti politikov, ale deti vymenené. A

Žijeme v krajine, kde silný investor presadí takmer čokoľvek. Aj proti záujmom ochrany prírody či pamiatok. Práve preto je výnimočnou správou rozhodnutie zastupiteľstva v Spišskej Belej, ktoré pomerom hlasov 10:1 neumožnilo výstavbu priemyselného parku.

„Ak Hlinka prejde v tejto podobe, tak ja budem ten, ktorý bude navrhovať, aby to pokračovalo Alexandrom Dubčekom. Napríklad s formuláciou, že sa zaslúžil o demokratizáciu. Presnú podobu textu budeme hľadať,“ povedal minulý týždeň pre náš časopis Boris Zala. Bude to ťažké hľadanie.

Nič sa nastálo neudrží vo vedomí, v láske a úcte ľudí: taký je zákon života. Ale je aj iný zákon a ten znie, že národu neslobodno žiť zo dňa na deň a že ak sa aj nemožno v každodennom živote spravovať skúsenosťami vrcholných okamihov národných dejín, treba mať tieto skúsenosti uložené v tajných vrstvách,

S rozhovorom ochotne súhlasil, hoci počas neho viackrát pripomína, že oni, ľavičiari, musia mať na vec, prirodzene, iný názor ako my pravičiari. Tvrdí, že uznesenie o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov nebolo nutné, ale potrebné. Zároveň hovorí, že proces historického zmierenia s Maďarmi by nemal zomrieť. Ideológ Smeru Boris Zala.