Vo filme Smrť čaká všade, v tohtoročnom úspešnom zberateľovi Oscarov, naozaj všade a na každého, od rána do rána, za každým bagdadským rohom, za ktoroukoľvek piesočnou dunou, v hocijakej hŕbke haraburdia pohodeného na ulici, číha výbušnina či ozbrojený nepriateľ... Neopatrný krok, nepozornosť – a smrť.

Začala sa každoročná International live music conference v Londýne. A ako vždy, hneď riadnymi dopletencami. Na úvod sme sa pochválili, aký sme dôležitý priemysel. Čísla ohurujú. Príjem sa zvyšuje. Ceny lístkov tiež. Honoráre umelcov astronomicky. Obrovské zamyslenie, prečo nie je hudba dotovaná, keď je taká dôležitá. Príklad – film.

„Kdyby byl život šťastný, myslím, že bych nedělala filmy. Prostě bych jenom byla šťastná," hovorí česká režisérska hviezda par excellence Alice Nellis.

Režisér Arash T. Riahi pochádza z Iránu, od detstva žije v Európe, nakrúcal experimentálne a dokumentárne kúsky a francúzsko-rakúsky film Na chvíľu slobodní je jeho hraným debutom.

Tvrdohlavo sa pokúšam nepodliehať spomienkovému optimizmu, pre mnohých takému lákavému a typicky ľudskému. Aj preto, aby som sa niekoľkokrát za rok mohla tešiť, že už nemusím chodiť do kina na chudobný Filmový festival pracujúcich, ale môžem ísť na MFF Bratislava, festival frankofónnych filmov, prehliadku Jeden svet...

Bodka-bodka-čiarka, bodka-čiarka-čiarka-bodka, bodka-bodka, bodka-čiarka-bodka, čiarka-čiarka-čiarka, čiarka-čiarka. To bola morzeovka a znamenalo to, že: upírom. Aj jeden cukrík stačí a už sa povracajú k panelovej stene domu na sídlisku, uprostred snehu, v malom meste na severe, vo Švédsku, v jednom filme. Volá sa: Nech vojde ten pravý.

„Obnovená revolta!“, „Bojuj proti očakávanému establishmentu!“, „Obroda boja za odvážne a nové myšlienky!“ Neprehliadnuteľné titulky, ktoré svietili na plátnach pred začiatkom každej projekcie, rámcovali festival, už dlhé roky pokladaný za najvýznamnejšiu udalosť svetového nezávislého filmu.

Čo je to filmové klišé? Ide o súbor opakujúcich sa filmových skratiek, zjednodušení a často aj hlúpostí, niekedy viac, niekedy menej funkčných v rámci fiktívneho sveta filmových diel. Počas nášho života, spojeného s konzumáciou stoviek filmov, sme si z nich vytvorili filmovú abecedu, ktorú väčšinou akceptujeme. Ak si to však rozmeníme na drobné, prekvapí nás množstvo scenáristických fígľov a schém, známych z mainstreamovej kinematografie.

Jean-Pierre Jeunet (1953), francúzsky filmový samouk, začínal krátkymi filmami, ovenčenými Césarmi.

Írsko-česko-slovenský film Líštičky mladej slovenskej autorky Miry Fornay (1977), ktorá študovala réžiu v Prahe a v Londýne, mal v týchto dňoch premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava.