Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Späť k rebélii

.peter Nágel .časopis .film

„Obnovená revolta!“, „Bojuj proti očakávanému establishmentu!“, „Obroda boja za odvážne a nové myšlienky!“ Neprehliadnuteľné titulky, ktoré svietili na plátnach pred začiatkom každej projekcie, rámcovali festival, už dlhé roky pokladaný za najvýznamnejšiu udalosť svetového nezávislého filmu.

Sundance Film Festival mal koncom januára 26 rokov. Ako uvádza oficiálna štatistika, 186 hraných, dokumentárnych a krátkych filmov zo 41 krajín vybrali programoví pracovníci z 3 724 prihlásených záujemcov. Dostať sa tak do oficiálneho programu je prestížna záležitosť porovnateľná hádam len s festivalmi v Cannes, Benátkach a Berlíne. Nie náhoodu táto, zdanlivo neotrasiteľná trojka s rešpektom registruje rovnocenného konkurenta. Pritom organizovať filmový festival niekde v americkom zapadákove, uprostred tuhej zimy, bez veľkých peňazí a skúseností, sa v čase vzniku javilo ako veľmi trúfalý nápad alebo, ako rád uvádza jeho zakladateľ Robert Redford, „čistá katastrofa“.
.v kraji Sundance Kida
V roku 1969 vznikli nezabudnuteľné filmy Butch Cassidy a Sundance Kid a Zjazdár (Downhill Racer), ktoré mali spoločné dve veci – Roberta Redforda v hlavnej úlohe a neopakovateľnú prírodnú scenériu amerického štátu Utah. Keď sa slávny herec vrátil do malebného horstva neďaleko Salt Lake City do tretice v roku 1972 v antiwesterne Jeremiah Johnson, definitívne sa rozhodol. Tu chcel prežiť väčšinu voľného času a zároveň sa pokúsiť aj o inú stopu v kinematografickej oblasti. Blízko mestečka Park City odkúpil údolie, ktoré nazval Sundance Valley. Do roku 1978 ho využíval na súkromné účely, potom v jeho priestore inicioval vznik „Amerického festivalu v Utahu“. Honosný názov však označoval skôr výročnú kinematografickú prehliadku, ktorá sa primárne zameriavala na uvádzanie retrospektívnych snímok a semináre spriatelených osobností. Už vtedy prišiel s myšlienkou národnej súťaže filmov, ktoré sa mali stať jasným protipólom mainstreamovej hollywoodskej produkcie. A hoci koncom 70. rokov ešte nešlo o veľmi zaužívané spojenie, slávny herec už vtedy zdôrazňoval pojem „nezávislé kino“.
V roku 1981 festival presídlil do údolného mestečka Park City (asi 30 minút autom zo Salt Lake City), ktoré je spolu s coloradským Aspenom vyhľadávaným zimným rekreačno-turistickým strediskom. Do programovej skladby okrem hraných filmov pribudli aj dokumentárne a krátke snímky. Vznikol Inštitút Sundance, ktorý sa koncepčne orientoval na podporu nezávislých filmárov rôznych profesií. Zaujímavosťou je, že jedným zo zakladajúcich členov neziskovej organizácie a v prvých desiatich rokoch pôsobenia aj umeleckým šéfom sa stal Frank (František) Daniel, niekdajší dekan pražskej FAMU a producent viacerých filmov (medzi nimi Obchod na korze), ktorý do USA emigroval po sovietskej invázii.
V roku 1984 sa prehliadka stala integrálnou súčasťou inštitútu, vďaka čomu získala nielen status celoročnej organizácie a admistratívneho začlenenia, ale aj potrebné finančné zabezpečenie na programovanie a sieť domácich a medzinárodných kontaktov. Program sa rozšíril o mimoamerické hrané a dokumentárne filmy. Pod názvom Sundance Film Festival funguje od roku 1991 a dnes  tvorí neprehliadnuteľnú značku pre nezávislý film, vďaka ktorej svet spoznal mnohých uznávaných filmárov, akými sú napríklad Jim Jarmusch, bratia Coenovci, Gus Van Sant, Michael Moore, Robert Rodriguez, Todd Haynes, Steven Soderbergh, Quentin Tarantino, Spike Jonze, Paul Thomas Anderson, Tom DiCillo, Vincent Gallo...
.návrat ku koreňom
„Áno, považovali nás za bláznov, keď sme prišli s myšlienkou organizovať festival nezávislých filmov na takom mieste a v tomto ročnom období,“ spomenul Robert Redford na tlačovej konfererencii a pokračoval: „Mnohí projektu neverili a predpovedali mu skorý zánik a prenikavý neúspech. Ale aký neúspech? Komerčný? Okey. Každému som musel vysvetľovať, že komerčnosť nie je vôbec zmyslom nášho podujatia. Chceli sme ponúknuť predovšetkým rozmanitosť. Sústrediť sa na filmy, ktoré nie je možné bežne vidieť a vytvoriť platformu, aby sa mohli uvádzať práve tu.“
Keď sa v roku 1981 zrodil Sundance festival, filmový svet si to takmer ani nevšimol. Redford sa  smeje, keď hovorí, že stál pred jediným kinom (Egyptian Theatre, v ktorom sa hrá dodnes) na Main Street a osobne pozýval okoloidúcich ľudí, aby si pozreli aspoň jeden z 25 filmov, ktoré tvorili program. „Napokon prišlo okolo 150 ľudí, čo sme vyhodnotili ako úspech.“ 
O 25 rokov je situácia úplne iná. Takmer všetko sa zmenilo, akurát každodenné sneženie a teploty hlboko pod nulou ostali. Sedem kín, takmer 50-tisíc návštevníkov (Park City trvalo obývajú tri-štyri tisícky ľudí) z celého sveta chce na vlastnej koži zažiť najvýznamnejšiu udalosť spojenú výhradne s nezávislými filmami. Desaťdňový festival ponúka súťaž hraných a dokumentrárnych snímok z USA i ostatného sveta, americké premiéry a tiež snímky očakávaných talentov blízkej budúcnosti. A sú tu aj výstavy, semináre, prednášky. Festivalu pomáha 1 500 dobrovoľníkov, ktorí koordinujú predovšetkým dopravnú logistiku (počas festivalu premávajú desiatky bezplatných aubusov) a informačné centrá. 
V marci minulého roku prešiel dlhoročný riaditeľ festivalu Geoff Gilmore do newyorskej Tribecy (organizovaný pod patronátom Roberta De Nira). Vystriedal ho John Cooper, ktorý v Sundance od roku 1989 prešiel rôznymi funkciami a v ostatných rokoch pôsobil ako programový šéf. A práve on inicioval ideu „back to the roots“, aby sa festival vrátil k pôvodnej filozofii – k čistej podobe umeleckého stvárnenia. „Nemyslím si, že môžeme nejako zvlášť ovplyvniť komerciu,“ povedal. „Môžeme o tom, samozrejme, hovoriť, ale o to nám nejde. Chceme zdôrazňovať výnimočnosť a originalitu, a nech iní zhodnotia, či ide o komerciu. Ako vhodný príklad môžem uviesť  minuloročnú víťaznú snímku Precious režiséra Leeho Danielsa, ktorá nielenže dosiaľ zarobila viac ako 50 miliónov dolárov v kinodistribúcii a získala Zlatý glóbus, ale nie je bez šancí ani pri nadchádzajúcich Oscaroch (má 6 aktuálnych nominácií – pozn. autora)“.
Inovovanú myšlienku o obrode festivalu privítal aj Robert Redford, ktorý tiež postrehol istú nechcenú komercializáciu posledných ročníkov (najmä v prítomnosti hollywoodskych celebrít a na nich naviazaných bulvárnych médií) a zdôraznil, že „potrebujeme svieži vietor“. Ďalej uviedol že nemá nič proti predstaviteľom obchodníckych záujmov či zvyšujúcej sa prítomnosti zástupcov producentských a distribučných společnosti. Naopak, vzrastajúci záujem ho teší, ale zvolená programová koncepcia sa určite nebude meniť. Dúfa, že „umenie bude naďalej hrať významnú rolu v sociálnych zmenách“, a preto je pre neho veľmi podstatná kategória dokumentárneho filmu. „Kde inde sa môžu ľudia dozvedieť niečo o pravde a skutočnosti?“ 
Obaja najvyšší šéfovia si uvedomujú alternatívne formy distribúcie a uvádzania filmových diel, najmä to, ako vážne do hry vstúpil internet. Sú presvedčení, že práve Sundance má jedinečnú pozíciu v zadefinovaní tohto nového priestoru. „Čo prežije, budú určite podnetné, nové myšlienky“, uviedol zakladateľ festivalu. „ Nezávislý film to nemal nikdy jednoduché. Vždy sa vnímal ako nejaké bojisko. Jeho šancou preto naďalej budú čerstvé a originálne impulzy z celého sveta.“
   
Ocenené filmy
Býva pravidlom, že najlepšie filmy zo Sundance si okamžite medzi sebou rozoberú Cannes, Berlín a Benátky, kde zaznamenajú svoju ďalšiu medzinárodnú ouvertúru. Aktuálne, už o pár dní, sa o Zlatého medveďa budú uchádzať napríklad snímky Howl (spoločensko-kritická štúdia o vzniku a následkoch vydania bítníckeho eposu Allena Ginsberga „Vytie“) a mrazivá pocta žánru film noir Michaela Winterbottoma The Killer Inside Me.
V kategórii „Americký dramatický film“ zvíťazila rodinná dráma Debry Granik Winter´s Bone, ocenená aj za najlepší scenár. Dvojica dokumentaristov Tim Hetherington a Sebastian Junger zachytila rok pôsobernia americkej čaty v Afganistane a ich snímka Restrepo získala Veľkú cenu poroty v sekcii dokumentárnach filmov. Z uznávanej Ceny divákov sa tešili komediálny debut herca Josha Radnora HappyThankYouMorePlease a dokument Davisa Guggenheima Waiting for Superman.
V sekcii „Svetový dramatický film“ najväčšiu pozornosť divákov i poroty zaznamenal odvrátený pohľad na autrálske podsvetie Animal Kingdom debutujúceho režiséra Davida Michôda a najlepším „svetovým dokumentom“ sa stala dánska snímka Det Rode Kapel režiséra Madsa Brüggera. Divákom sa v týchto kategóriach najviac páčili peruánska netradičná love story Contracorriente debutanta Javiera Fuentesa-Leona, respektíve dokument Waste Land anglickej tvorkyne Lucy Walker. Najlepším filmom v novej sekcii Next (snímky s „nízkym alebo žiadnym“ rozpočtom) sa stal podľa jury americký Homewrecker bratskej autorskej dvojice Todd a Brad Barnesovci.


Sundance v číslach
Sundance Film Festival patrí k najväčším americkým kultúrnym aktivitám a predstavuje značný ekonomický potenciál nielen pre domovský štát Utah. Dôkazom je aj zopár čísel z minulého roka z oficiálneho zdroja festivalu.
Publikum. Do Park City prichádzajú ľudia z celého sveta. Väčšina – až 66 percent spoza hraníc Utahu, tretina to má najbližšie z Kalifornie, nasledujú kinofili z New Yorku a Floridy. Festival má však veľmi silné medzinárodné zastúpenie: v roku 2009 sa akreditovali predstavitelia 210 krajín, najviac z Kanady, Veľkej Británie, Nemecka a Francúzska. V tomto roku tu po prvý raz malo zastúpenie aj Slovensko, vďaka ľuďom z Art Film Festu.
Miliónoví fanúškovia. Počas dvojtýždennej festivalovej periódy (mnohí návštevníci prišli kvôli aklimatizácii o pár dní skôr) minuli na festivale a v jeho blízkom okolí viac než 66 miliónov dolárov a z toho 62 miliónov zaplatili tí, ktorí prišli mimo územia Utahu.
Médiá. Od 1. decembra 2008 do 28. februára 2009 festival sa objavil vo vyše 8-tisícoch printových a online médiách vo viac ako 90 krajinách sveta, čo predstavuje vyčíslenú hodnotu 8,3 milióna dolárov. Od septembra 2008 do februára 2009 oficiálna internetová stránka zaznamenala 1 733 101 vstupov. 
Zárobky. V ročníku 2009 festival podporil priamo 1 968 pracovných činností v Utahu počas 11-dňového trvania, čo vygenerovalo celkové prijmy pre obyvateľov Utahu viac ako 46 miliónov dolárov.
Konečný súčet. Festival v roku 2009 priniesol do pridaných výnosov štátu Utah vyše 92 miliónov dolárov.
Autor je programový riaditeľ Art Film Fest.



Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite