Skúsenosť nasvedčuje tomu, že hoci je ruský prezident smelý, nie je hlúpo ľahkovážny.

Česká verejná debata si zvykla pri kadečom merať náklady a výnosy, zvlášť v peniazoch – čo môže veľké témy uzemniť, ale aj sprízemniť. Na otázku, čo prinieslo desať rokov v EÚ, preto prvá odpoveď znie: 333,4 miliardy korún (12 miliárd eur). V každom roku bola krajina čistým príjemcom dotácií, najviac vlani, keď dostala 84 miliárd (2,2 % HDP). Aj keby však dotácií nebolo, ekonomický skok bije do očí: v roku 2002 ekonomika rástla o 1,9 %, v roku 2005 na pár rokov nasadila šesťpercentné tempo. No myslím, že na to sa .týždeň nepýta.

Keď Slovensko vstupovalo do NATO a EÚ, zavŕšil sa pád komunizmu a rozuzlil sa zápas s mečiarovským primitivizmom. Bolo prvých desať rokov v európskom klube rovnako úspešných?

Dňa 1. mája 2004 vstúpilo Slovensko do EÚ, krátko nato som sa presťahoval z rakúskej vlasti na Slovensko. „Prečo?“ znie otázka, na ktorú musím odpovedať najčastejšie vo svojom živote.

Chystajú sa oslavy dekády členstva Slovenska v EÚ. Zaplaví nás množstvo bilancovania, vízií a patetického nánosu. Nebudem kaziť dobrú náladu kritikou toho, čo nefunguje.

Určite ste už počuli, že keď necháme padať mačku z rozumnej výšky na zem, dopadne vždy na nohy. Bez ohľadu na to, v akej polohe ju pustíme. Môžeme ju pustiť aj v polohe s nohami nahor, počas pádu sa stihne rýchlo otočiť a dopadne bezpečne na nohy.

Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko. Tri východoeurópske krajiny, ktoré si cez víkend vo Vilniuse mali pripiť. Čakalo sa, že podpíšu asociačné dohody s Európskou úniou.

Po predčasných voľbách v Česku strhol všetku pozornosť na seba konflikt v ČSSD. Keby chcel nejaký spin-doctor odkloniť pohľady z biednych percent víťaznej strany, nič lepšieho než „puč“, ktorý z prvého zodpovedného Sobotku urobil cez noc mučeníka, by asi nevymyslel.

Dlho som bola presvedčená o tom, že Slováci sú hádam ten najodutejší národ na svete. Myslím tým absenciu bezdôvodných pouličných úsmevov, úsmevov v obchode, na úradoch a pri stretnutí s neznámymi. Áno, pokiaľ sa s človekom spoznáte bližšie, zistíte, že nie je zas až taký debil, ale podľa jeho úvodného výstupu s ním nemáte veľmi chuť spoznávať sa. Ľudia u nás sa prosto bezdôvodne neusmievajú. Smejú sa na vtipoch, pri telke alebo keď sa niekto potkne, ale tie malé, milé osobné úsmevy tu skrátka chýbajú. Veď si len spomeňme, koľkokrát sme stáli vo výťahu s neznámymi ľudmi. A čo sa dialo? Kedysi sa kukalo do zeme, dnes sú poruke smartfóny.

Správa o rozsudku za spálenie vlajky EÚ by mi unikla, nebyť „fejsbúkového“ statusu zástupcu Európskej komisie: „O hraniciach slobody prejavu: spálenie európskej vlajky je podľa súdu trestným činom.“