Od podnikavých „start-upistov“ po mladých umelcov, ktorí revitalizujú mestské štvrte – Srbsko sa na ceste do EÚ snaží sformulovať víziu pre 21. storočie. A húževnatú balkánsku krajinu nezastavia v napredovaní ani povodne, ktoré ju postihli minulý mesiac.

Začiatkom mája bolo v budapeštianskom Slovenskom inštitúte plno, ani špendlík by nebol padol na zem. Bolo to tak ako vo vrcholnom období inštitútu na začiatku 90. rokov.

Desať rokov od vstupu Slovenska do EÚ je bez diskusie najšťastnejšia perióda, akú obyvateľstvo územia medzi Dunajom a Tatrami zažilo. Čo to znamená rozmenené na drobné?

Začalo sa to minulý rok v novembri, keď bývalý prezident Janukovyč na poslednú chvíľu odmietol dohodnutú zmluvu s EÚ.

Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč na poslednú chvíľu otočil, keď odmietol podpísať Asociačnú dohodu s EÚ a oznámil zbližovanie s Ruskom v zatiaľ ešte nejasnom Euroázijskom zväze. To je zlá správa pre Ukrajinu, aj pre Slovensko.

Takýchto správ sme už čítali viac: 4. júna spadla v bratislavskom autobuse cestujúca, ležala na zemi po celý čas jazdy medzi zastávkou Aupark a zastávkou Most SNP. Nikto vraj na ležiacu ženu vodiča neupozornil, nikto jej nepomohol. Až po dojazde do konečnej zastávky oznámila jedna z cestujúcich vodičovi autobusu, že vzadu v uličke, pri posledných dverách, leží niekto na zemi. Potom vodič upozornil dispečing a k zranenej žene prišli zdravotníci a policajti.

V zemi Kvádov, nad Granuou. Posledná veta prvej knihy jednej knihy. Tá kniha má kníh dvanásť. A „zem Kvádov“ je naša zem, naša krajina, práve tento milý zdrap kontinentu, kde sa usídlili naši predkovia dajaké to storočie po Kvádoch. A Granua? Aj tá je naša, len v našom názve zmenila ženský rod za mužský: Hron. Nad jeho pokojnými vodami kdesi „v zemi Kvádov“ občas sedával, najpravdepodobnejšie kedysi po roku 176 n. l., cisár-filozof Marcus Aurelius, možno pod planou hruškou, možno pod jelšou, zaiste v tieni, a hovoril k sebe.

Jednou z hlavných tém pri začleňovaní Ukrajiny do EÚ je plyn. Ukrajinci sa cítia vysokými cenami ruského plynu vydieraní. Musia totiž platiť viac ako odberatelia v západnej Európe, napriek svojej blízkosti k ruským plynovým náleziskám.

Rozhovor s riaditeľom Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexandrom Dulebom, ktorý zdôvodňuje, prečo Ukrajina odmietla ruské ponuky a zvolila si užšie vzťahy s EÚ.

Bol poľským vyjednávačom pri schvaľovaní Lisabonskej zmluvy a dôležitým poradcom Lecha Kaczynského. Dnes varuje pred rozdelením Európy a Vyšehradu. Jeden z najzaujímavejších poľských intelektuálov súčasnosti. Marek Cichocki.