Je to síce druhé číslo štvrtého ročníka Impulzu — Revue pre modernú katolícku kultúru, ale prvé bez svojho iniciátora, zakladateľa, hýbateľa a dobrého ducha Petra Smolíka.

V roku 1965 mi starodávny priateľ Peter Stoličný, ktorý vtedy študoval v Prahe bábkarstvo, rozprával, ako ich po majálese rozháňali policajti.

Už dávno si lámem hlavu na tom, ako najlepšie pomenovať proces, ktorý teraz u nás prebieha, a ktorý ovanul už aj našich susedov.

Je priehľadná, bez farby, chuti a zápachu. Pijeme ju, kúpeme sa v nej, umývame ňou autá, polievame záhradu, hasíme oheň, jazdia po nej lode a žijú v nej ryby. Jednoducho úplne obyčajná voda. Čo už len na nej môže byť také zaujímavé?

Je svet naozaj taký zlý a krutý alebo ho len tak vidia filmoví umelci? Dôležitá otázka, ktorá rezonovala predovšetkým v hlavnej súťaži 62. festivalu v Cannes. Pri spätnom pohľade na dvadsiatku uvádzaných filmov je odpoveď problematická a nejednoznačná. Takmer v každej prevažovali témy násilia a sexu, často v podobách málo videných. Pozrime sa na 9 filmov, ktoré tohtoročný festival v Cannes – v dobrom alebo v zlom – najviac zaujali.

Laudatio, prednesené 9. 9. 2009 pri príležitosti udelenia Ceny Jána Langoša Fedorovi Gálovi.

O chvíľu máme nepríjemné výročie – osem rokov od 11. 9. (Uzávierka v .týždni je pre mňa vo štvrtok v noci, takže to píšem pár hodín pred výročím).

Človek, ktorého očarili košík a ľahká raketa. Má 33 rokov a vysoké funkcie vo svetovom a európskom bedmintone. Trápi ho nezáujem, no nestráca nádej. Peter Tarcala.

Štyridsaťsedem percent? No dobre, to znamená, že vy už naozaj nepotrebujete vedieť, čo sa deje v New Yorku...alebo kdekoľvek inde. Myslím, že nasleduje niekoľko pozoruhodných rokov.

Hudba nabitá radostnými emóciami, ktorá sa často končí tancom či všeľudovou zábavou. Dokážu ju robiť niekoľkí svetoví umelci a majú preto davy fanúšikov. Nielen vďaka štvrtému albumu Idoli k nim patrí aj Hudba z Marsu.