Najhoršie na tom, čo ruská moc pácha na Ukrajine je, že to robí s plným mandátom od svojich občanov. Kto nebol v Rusku, neuverí. Kdesi som čítala, že na to, aby ľudstvu úplne vymazali mozog, stačia tri generácie – z deda na vnuka. Po celoplošnom brainstormingu počas troch generácií sa rodí nový človek – vylízanček bez pamäti. V Rusku sa tento experiment podaril. Listujem si svojimi cestovateľskými zápiskami z Ukrajiny a Ruska z roku 2010 a spomínam, ako ma najprv šokovali už len tie obité a predsa všadeprítomné kosáky a kladivá: „Chytili sme včera druhý dych a pred Čeľjabinskom sme neostali.

Rozhovor s krymským Ukrajincom a reportérom Rádia Sloboda na Kryme Volodymyrom Pritulom o ruskej okupácii a novej moci na Kryme, ktorá nie je legitímna.

Fajčím cigaretu na ulici, ktorá vyzerá ako ulica plná zadných vchodov v americkom filme. Obzerám sa, či neuvidím pár „bezďákov“ pri ohníčku zo smetí. Nie, toto je Rusko, uvedomujem si. Ruská zima stále nič, a tak fajčím pomaly pred návratom na hotelovú izbu a rozmýšľam o novom gode. Včera búchali ohňostroje nad Moskvou, pár dní predtým bomby vo Volgograde, teraz je noc a pokoj a my mierime na Kaukaz. Pozrieť sa na kopce. Pozrieť zospodu. Nezvyk. Zhora to pôjde až vtedy, keď bude môcť môj malý syn sedieť v tom turistickom ruksaku. Nesťažujem sa, nemenila by som, len ticho rozjímam.

„Naše vláda bude první, která nebude krást, lhát a bude makat pro občany.“ Čiže kradne a klame vláda, vyhlásil koncom roka 2013 Andrej Babiš, nová hviezda českej politiky, a nie konkrétni ľudia. Kradne a klame sa tu od novembra 1989, predtým bola pohodička. Vidím to tak, že klame občan Babiš. Ešteže lož nemá prevahu nad pravdou, to by bol svet iný, než v akom žijeme, podstatne horší.

Kým som v noci neprišiel do Batumi, nebola pre mňa autonómna gruzínska republika Adžarsko nič viac, ako príbeh malého diktátora Aslana Abašidzeho, ktorý tu do roku 2004 stál na čele honosného súkromnému režimu bez toho, aby formálne vyhlásil nezávislosť, ale s hraničnými kontrolami pri prechode na ostatné územie Gruzínska.

Častá interpretácia nedávnych českých volieb znie, že v nich uspeli „antisystémové“ strany a prepadli tie tradičné. Najväčšmi však znepokojuje iný skrytý trend: postupujúce drobenie ústrednej moci.

Nemotorný vták s dlhým zobákom mal v logu firmy vtipne symbolizovať letectvo. Online predaj leteniek zase symbolizuje zakladateľka portálu Pelikán Tatiana Ondrejková.

Nikdy nezabudnem na ten obraz, ako stojíme s Blahom Uhlárom uprostred zdemolovanej krčmy Stoka a Blaho sa snaží nájsť v spúšti na podlahe medzi stopami krvi, skla a triesok ďalší kúsok drievka z rozsekaných dvier. Ten pocit totálneho zúfalstva sa mi navždy spája s tými kúskami drievok, ktoré Blaho dvíha zo zeme a prikladá k sebe, akoby to malo vôbec zmysel – lepiť teraz v noci dvere po útoku neonacistov, ktorí sem vtrhli ako húf sarančí. Dosekaní ľudia, policajti aj záchranka odišli, ostali sme sami. Vtom sa Blaho na mňa zahľadel, rozosmial sa zúfalo a vraví: „Ja ako večný kuvik by som mal byť vlastne spokojný! Konečne sa splnilo to, čo som predpokladal!“

Čo sa to v New Yorku deje? Najprv vo veku 46 rokov zomrel skvelý americký herec Phillip Seymour Hoffman na predávkovanie heroínom. Túto smutnú správu tromflo obvinenie adoptívnej dcéry Woodyho Allena, že ju jej otec v siedmich rokoch sexuálne zneužíval.

V noci na pondelok si Amerika tradične sadla pred televízory a tri hodiny sa venovala národnému športu. Hral sa Superbowl. Tentoraz postúpili do boja o trofej Denver Broncos a Seattle Seahawks. A ako to už v krajine superlatívov býva, zápas to bol historický.