Juraj Hammer býva v luxusnom starobinci neďaleko Tel Avivu. Rozprával mi o tom, že v príbehu úteku Vrbu a Wetzlera z Osvienčimu je rola prvého preceňovaná a druhého nedoceňovaná. Možno z neho hovoril pocit príbuzenstva s Wetzlerovou rodinou. Artur Klein, bývalý partizán zo Slovenského národného povstania, ťahá na deväťdesiatku a je jeden z tých, ktorí v apríli 1944 prijímali v Žiline Vrbu s Wetzlerom. Povedal približne toto: „Dali sme im nejaké peniaze a požiadali ich, nech nešíria paniku.“ Keď som zdvihol obočie, dodal: „O tých časoch môžu rozprávať iba tí, ktorí to prežili.“

Týždeň pred hlasovaním, ktoré rozhodne o novom prezidentovi, sa už dá postulovať, že sme svedkami niečoho, čo tu ešte nebolo.

Človek zamilovaný do mesta, kam sa presťahoval, mu odpustí aj to, aké bolo nudné v zime. Samé výtlky. Do kina len cez most do Párkánya (po vašom Štúrova). Zopár koncertov v kostole, vernisáže, ešteže je tu DVD požičovňa, kde Henrietka ponúka skvelý výber. Nebyť jej, neviem, čo by sme po večeroch robili. So slzami v očiach hľadeli na Dunaj, ktorý kedysi zamŕzal a teraz nič? V zime sa u nás pri Dunaji dá robiť hlavne jedno: pozorovať labute, kŕmiť labute a volať na labute, aby prešli zo štúrovskej strany k nám. Ďalšia výčitka voči zimným mesiacom je, že tu kašlú na upratovanie lístia z platanov, ktoré patria medzi miestne korunovačné klenoty.

Hrozba, že sa Ukrajina rozdelí, už dávno nebola taká akútna. Prvé trhliny, ktoré signalizujú, že rozpad je možný, sa objavili na Kryme. Dalo sa to čakať. Krym totiž naozaj nie je Ukrajina. Lenže Krym nie je ani Rusko.

Baracoa je najstaršie mesto na Kube a až do 60. rokov žilo odrezané od celého ostrova, pretože tam neviedla cesta cez horské sedlo. Tú dal vybudovať až Fidel a krásny priechod cez hory, ktorý tak vznikol, je naozaj pastvou pre oči. Dovtedy sa do Baracoy dalo dostať iba po mori a tú izolovanú existenciu v meste dodnes cítiť. Ľudia sú tu uzavretejší, ani návštevníci ich nezaujímajú. To, ako jedno im to bolo, som si nafilmovala aj vo fajnovej zmrzlinárni. Ešte väčšiu ľahostajnosť sme mohli nakrútiť v ľudovej zmrzlinárni.

Nedávno zosnulý americký ekonóm Gary Becker veril, že analytické nástroje ekonómie sa dajú tvorivým spôsobom využívať, aby sme sa viac dozvedeli aj o zdanlivo neekonomických oblastiach. Či už išlo o rodinu, diskrimináciu, drogovú závislosť, alebo kriminalitu.

Držiačik na cumle. Na špeciálne ortodontické cumle. Detská výživa z bio zeleniny, špeciálny baby prášok na pranie, baby šampón, mydlo, olej, krém, nosič na dieťa, kreslo pre dieťa (manuálne aj elektrické), parný hrniec aj mixér v jednom, monitor dychu, kočík za 1 000 eur, plienky na tú najdelikátnejšiu pokožku...je to neuveriteľné, čo všetko sa dá dieťaťu kúpiť, a pritom nevidieť, čo potrebuje.

Nemusíte byť rodení optimisti ani flegmatici, aby ste pokojnejšie vnímali napäté situácie a zvládali úzkosť a nervozitu. Dá sa to aj naučiť. Zvládnuť stres pomôže Epiktétos, meditácia, moderná veda, oranžový lak na nechty aj žuvačka.

Píšem v piatok, teda v rozpoložení, keď ešte neviem výsledky prezidentských volieb. Vy to už viete a vravíte si: Ach, aké prekvapenie! Alebo: No to sa dalo čakať! Píšem tiež v situácii, keď ešte neviem, čo všetko sa začne diať po rýchlokvasenom referende na Kryme. Vy si už môžete konfrontovať, čie hypotézy sa potvrdili a najviac priblížili k realite. Už teda viete, či máme k vojne blízko, alebo ďaleko. Možno sa nájdu novinári alebo blogeri, čo sa teraz za svoje ostentatívne výroky hanbia, lebo boli dosť suverénne na to, že sa nepotvrdili a zaznamenali prílišný odklon od reality.

Čítať Slavoja Žižeka je znepokojujúce. Človek nesúhlasí, dokonca sa mu akosi fundamentálne bridí, čo Žižek tvrdí, aj to, z akých ideologických a filozofických pozícií to vyrastá, ale to je tak všetko, čo sa s tým dá robiť. Lebo pustiť sa so Žižekom do odborne relevantnej polemiky je problém. Niežeby sa to nedalo, len človek musí byť podobne zdatný. Vzdelaný, bystrý a asi aj sebavedomý, či priamo drzý, neviem nájsť iné, vhodnejšie slovo.