Zástup skandujúci počas pohrebu Jána Pavla II. dnes už povestné heslo „Santo subito!“ (Ihneď svätý!) sa dočkal. Dňa 1. mája pápež Benedikt XVI. vyhlási svojho predchodcu za blahoslaveného.

Tá knižka ešte nebola ani na trhu, a už vyvolala rozruch. Niekoľko dní pred vyjdením druhej časti Ježiša z Nazaretu od Benedikta XVI. agentúry hlásili, že pápež v nej oslobodil Židov od zodpovednosti za smrť Krista.



V knihe Svetlo sveta, ktorá je rozsiahlym rozhovorom nemeckého novinára Petra Seewalda s pápežom, sa Benedikt XVI. rozhodol nanovo prekonfigurovať svetovú diskusiu o niektorých ťaživých otázkach.

Je ľahučké ako vánok a zároveň pevnejšie než oceľ. Je tenšie ako ľudský vlas a pritom pružnejšie ako guma. Voda ho nezmáča, mráz mu neublíži a horúčava nespáli. Žeby sci-fi? Vôbec nie, ide o (ne)obyčajné pavúčie vlákno.

Benedikt XVI., nomen omen svého slavného zakladatele evropského monasticismu, stojí před podobným problémem: jak zachránit upadající civilizaci? V šestém století, kdy se už definitivně hroutil Řím a civilizace, útlý svazek regulí a nezdolná energie sv. Benedikta vedla k zakládání řeholních komunit a k odklonu od východní poustevnické spirituality. Nová společenství pod heslem „ora et labora“ byla založena na harmonii zbožnosti a práce, duchovnosti, která není odklonem od života, ale naopak, inspiruje činorodost. V temných třech stoletích úpadku zachránila antickou vzdělanost – především řeckou filosofii, univerzální právo a neuvěřitelně i jazyk latinského Říma. Staronová středověká civilizace stála proto ve znamení dvou velkých paradoxů: hledání rovnováhy víry a rozumu a rovnováhy mezi duchovní a politickou relativní autonomií.

Pápež pred pár týždňami vydal druhý diel svojej knihy o Ježišovi Nazaretskom. Exkluzívne prinášame úryvky z knihy.

Steven Spielberg chcel kedysi urobiť film, ktorý mal nazrieť do budúcnosti tak realisticky ako doteraz žiadny film zo žánru sci-fi. Do hotela v Santa Monica si pozval pätnásť múdrych ľudí, všetko vplyvné kapacity z najdôležitejších vedeckých oborov.

Vrcholom cesty Benedikta XVI. bolo blahorečenie známeho intelektuála a konvertitu z anglikanizmu na katolícku vieru Johna Henryho Newmana.

Pápežova cesta na britské ostrovy dopadla lepšie, ako sa očakávalo. Prevažne v takomto duchu hodnotili apoštolskú cestu Benedikta XVI. do Škótska a Anglicka miestne médiá. Čo ostalo z plánovaných protestov?

Dvaja muži, ktorých nespája azda nič. Obidvaja majú síce svoju „zelenú“ agendu, ale ekologickí aktivisti ich napriek tomu buď necitujú, prípadne ich otvorene kritizujú. Jeden je náboženská autorita, hlava najvplyvnejšej cirkvi v dejinách, druhý ekonóm, ktorý prepočítava náklady globálnych politických tém. Jeden zdôrazňuje morálku, druhý ekonomické náklady. Benedikt XVI. a Bjørn Lomborg.