Autor našich článkov o dobrom jedle, Jozef Koleják, sa živí písaním scenárov pre televíziu. Dúfa, že čoskoro bude môcť povedať, že aj pre film. Na VŠMU prednáša Dejiny divadelnej réžie a učiť ho baví.

Dovoľme si na úvod zveličenie: Sasha Baron Cohen ako plukovník Aladeen vo filme Diktátor prišiel do kín v čase, keď naša nová vláda rozmetala (korektnejšie povedané rozčlenila) agendu ľudských práv medzi tri rezorty.

Začína to byť z roka na rok radostnejšie – ísť do kina na nový slovenský hraný film. Skvelý divácky pocit. Je preč hanba, strach, istota, že to zase raz bude stopercentne iba hlúpy prepadák.

Slovenský hraný film je – v produkčnom kvantitatívnom zmysle – v relatívne dobrej kondícii, ak zoberieme na porovnanie do úvahy obdobie pred rokom 2011. A dvíha sa aj kvalitatívne.

Mám taký pocit, akoby viacerí očakávali moje vysvetlenie na tému Koncert pre Jara Filipa a moja neúčasť. Rozpitvávajú to médiá, ktoré do toho nevidia, tak sa pokúsim opísať situáciu. Na to však musím začať v minulosti a musím byť osobná. Veľmi. Vyrastala som bez svojho biologického otca. Nič zvláštne, vyrastá tak veľa detí. Počas týchto 16-tich rokov bolo veľa chvíľ, ktoré mi ho pripomínali. Keď bol v telke a program niekto záhadne prepol, keď bol v divadle za zavretými dverami a ja som ho tajne pozorovala, keď som nakrúcala prvý film, robila prvé vystúpenia a rozmýšľala, či ma vôbec vidí, či o mne vie.

Prostitútka s troma prsami predáva film. To samo osebe ešte nemusí nič znamenať. Ale ak predáva film, ktorý by mal byť o jednej z najťažších filozofických tém vôbec, o solipsizme, už to čosi znamenať bude. Total Recall, film, ktorý sa od štvrtka premieta v našich kinách, je remakom filmu toho istého názvu, jedného z prvých veľkých hollywoodskych blockbusterov. Hral v ňom Arnold Schwarzeneger a v podstate v ňom išlo o to, že Arnold nevedel rozlíšiť, čo je naozaj a čo akože.

Dospelý muž v tričku s logom Supermana už nie je svetonázorová výpoveď, ale móda. Vyhrali sme, beda nám. Supermarkety sú plné oblečenia s motívmi z filmov a seriálov, aj to najreprezentatívnejšie kníhkupectvo má regál so sci-fi a fantasy, komiksy sa predávajú v novinových stánkoch, z hororových postáv sa stali reklamní panáci. Každý vie, že Star Trek a Star Wars nie je to isté a nikto už nepovie, že Stephen King píše brak.

Najlepšie internetové stránky sú tie, ktoré google nenájde, najinšpiratívnejšia literatúra vychádza v tých najzapadnutejších vydavateľstvách, hudba podobne, pričom sa určite nedá stiahnuť a ak sa dá, tak nie je vo formáte MP3. Skôr bude na platni, aj keď pre tie najzaujímavejšie nahrávky som musel oprášiť kazeťák. Prišli konvenčnou poštou na kazete, ani som nevedel, že sa ešte dajú kúpiť čisté pásky. S filmami je to podobné, o divadle neviem, ale určite tam kdesi je. Na absolútnej periférii, v totálnom undergrounde. Tam je tvorba vždy najslobodnejšia a najbezpečnejšia. Ukrytá pred všetkými potenciálnymi predavačmi, ukrytá pred potencialitou módnosti.

Slovenská národná galéria uviedla v predpremiére dokumentárny film o Júliusovi Kollerovi od scenáristu a režiséra Arnolda Kojnoka.

Čerstvý celovečerný film českej dokumentaristky Olgy Sommerovej Věra 68 obsahuje v sebe mnoho posolstiev. Jedným z nich je verejná rehabilitácia ikony menom Věra Čáslavská, ktorej jej spoluobčania veľmi veľa dlhujú.