Dneska som sa viezla na tatrovke. A nielenže viezla v zmysle nechala som sa viesť, ale som viezla sama seba! Sedela som za tým obrím volantom, vysoko nad prašnou cestou, plnou ihličia v záhorskom lesíku, vysoko nad problémami ľudstva...riadila som ten obrovský kolos, on išiel, kam som chcela a kam som vládala z celej sily zatočiť volantom. Žasla som, keď som to rozbehla na štvorke do kopca, zaprášilo sa nám pod kolesami, bábätko v mojom bruchu sa natriasalo do rytmu jazdy a vôbec neprotestovalo.

Štefan Hríb v editoriali (.týždeň 29/2013) hľadal odpoveď na provokatívnu otázku, ktorú mu položil hudobník a architekt Matúš Vallo: Prečo tu žiť? Ukázalo sa, že táto otázka zaujíma veľa našich čitateľov. Otvárame preto diskusiu, v ktorej sa hľadajú dôvody, prečo tu ostať, prečo sa sem vrátiť alebo, prečo tu už viac nežiť.

„Pripravili sme si pre vás neobyčajnú trasu, ktorá počas 4 dní vedie cez najlepšie alpské cesty Európy,“ píše sa na internetovej stránke českého Klubu sportovních aut v sekcii Trojdenný výlet do Álp. Prečo by niekto chcel štyri dni stráviť vozením sa v aute na trojdennom výlete?

Náš stĺpčekár brat Filip bude po trinástich rokoch v reholi práve tento týždeň vysvätený za kňaza, takže z frátra sa stane páter. Otec Filip. Hovorí, že by rád pre všetkých navždy ostal bratom. Jedinou zmenou bude pre neho prijať viac zodpovednosti, vyplývajúcej z poslania kňaza.

Toto leto si naordinujte ekoterapiu a nebojte sa predávkovania! Príroda nie je miesto, kam chodíme na výlety, ale miesto, kam patríme. A nezabudnite tam zobrať so sebou aj deti.

Andrej Dúbravský vystavil v zatopenom depe metra na kraji Petržalky svoje vzrušujúce, magické akvárium.

Je to najlepšia babysitterka na svete, prakticky zadarmo, vždy k dispozícii a deti ju zbožňujú. S ňou sú ako z katalógu. Nebijú sa, nevrieskajú, nerobia neplechu. Len slušne a ticho sedia. Nič nepýtajú. Cena za tie drahocenné minúty ticha v dome však môže byť privysoká.

V školskej rubrike .týždňa sa venujeme prevažne základnému a strednému školstvu. Chceme však dať priestor aj závažným témam z oblasti vysokého školstva. Tentoraz prinášame pohľad Petra Gubiša.

hýba mi inštitúcia videopožičovne, fenomén spojený azda najvýznamnejšie s deväťdesiatimi rokmi minulého storočia, miesto, kde filmy spredmetnené na nosičoch čakali, až si ich niekto požičia. Filmy, čo boli nedávno v kinách, filmy, čo sa kinám vyhli, filmy, ktoré nikdy neboli určené do kín, ale nakrúcali sa priamo „na video“, televízne filmy a vzadu za plachtou filmy pre dospelých, vstup od osemnásť rokov vyššie. Spoločné mali iba to, že bolo treba pre ne prísť do videopožičovne. Zopár ich prežilo, dnes sa v nich požičiavajú filmy na DVD a Blu-ray, ale koncept zostáva zachovaný.