Šport má svoje olympiády v lete a v zime, víno najmä na jar. Na Slovensku nastal čas vinárskych súťaží a prehliadok, rozdávajú sa medaily, bude čo lepiť na fľašky. Aká je ich výpovedná hodnota?

Žijeme v dome prepchatosti. My, argonauti konzumu, sa už neplavíme za zlatým rúnom, ale naopak, utekáme pred ním. Aby sme zostali tým, čím chceme byť, dôležitým sa stáva to, čo nerobíme, nekupujeme, nepozeráme, nepočúvame. Všade je priveľa tvárí, hlasov, myšlienok, hlásateľov a vykladačov, článkov, kníh a žurnálov, názorov, presvedčení a právd. Priveľa farieb a priveľa hluku, namiesto spevu žvatlanie, namiesto básní proklamácie a namiesto obrazov čmáranice.

Toluén sa stáva legálnou drogou najchudobnejších. Najviac biednych žije v rómskych osadách. Napriek tomu Rómovia hromadne nefetujú. Zatiaľ.

Slovenská alternatívna hudobná scéna žila v roku 2011 pomerne čulým životom. Vyšlo viacero zaujímavých albumov, ožilo niekoľko starších aj nových klubov, veľmi dobre dopadli festivaly.

Naša rodina je neštandardná. Máme päť detí a sme katolíci. Žijeme na vidieku v rodinnom dome s veľkou záhradou.

V detstve nás balamutili rozprávkami o tom, ako psík žije s mačičkou v pevnom zväzku a že krtko žuje žuvačku a kamaráti sa s myškou. V dospelosti neraz sami ochotne uveríme mýtom. Napríklad tomu, že aj slony z času na čas potrebujú riadnu dávku alkoholu.

Na zimné cesty sa dá pripraviť, skontrolovať stav vozidla, vymeniť gumy, stierače, do kufra dať zimné reťaze, škrabky, lopaty aj vrecko piesku. Niektoré veci však s letnými gumami odložiť nejde. Napríklad zlozvyky.

Termín „Arabská jar“ je už teraz dosť kontroverzný. Predznamenávajú revolúcie v arabskom svete slávne letné dni, alebo sú návratom k pochmúrnej zime? Jedno je isté: náboženstvo a viera má významný vplyv pri určovaní výsledku tohto vývoja.

Dobrý večer, sme streetworkeri. Máme teplú kávičku, čajík, koláčik. Ste doma? Týmito slovami sa Sergej s Peťom prihovárajú bezdomovcom, ktorí žijú v kanáloch, pod výklenkami na nábreží Dunaja, ale aj v záhradných chatkách nad vinohradmi.

„Viete, aký je rozdiel medzi českým a americkým dôchodcom? Nijaký, obaja si za to, čo im mesačne zostane, môžu dovoliť cestovať do Prahy.“ Tak tento vtip mi zišiel na um, keď som mal začať písať o tom, ako sa žije našim stredoeurópskym dôchodcom v porovnaní s penzistami v bohatších krajinách. Pokiaľ ide o našu Strednú Európu, tak mi vyšlo, že asi približne rovnako. Teda rovnako „nie bohvieako“, aby som bol presný.