Na Západe silnie snaha zmeniť prax medikácie ľudí s mentálnym znevýhodnením, ktorá sa v minulosti považovala za bežnú. Veľká Británia ako prvá krajina prijala za svoje, že takáto prax sa nedá odborne obhájiť a je neprijateľná.

Psychika a lieky – náročná a chúlostivá téma. Prečo sa ľudia s psychickými poruchami správajú občas nevhodne? Kto a prečo volí ako rýchlu odpoveď lieky, ktoré ani neúčinkujú? Texty, ktoré o tom prinášame, nie sú len pre rodiny takýchto pacientov. Majú inšpirovať k zamysleniu všetkých.

Domáce vzdelávanie je hovorový pojem, ktorý náš školský zákon nepoužíva. Oficiálna formulácia znie „vzdelávanie bez denného dochádzania do školy v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky“. To „bez denného dochádzania“ znie isto najmä deťom lákavo. Každé ráno aj my doma bojujeme s tým, že do školy sa mi nechce a načo a vôbec, najlepšie celú školu zrušiť.

Pri domácom vzdelávaní môže rodič (alebo iná osoba) učiť dieťa prostredníctvom osobného kontaktu, alebo sa dieťa môže učiť aj s použitím informačných a komunikačných technológií.

Redukcia jednotlivca na položku, odstránenie prejavov individuality, a najmä maximálne potlačenie slobody – to boli ciele štátu v období tzv. normalizácie. Ako to prežívali tí, ktorí útlak zažili na vlastnej koži? A ako to porovnávajú s dneškom?

Petr Třešňák, jeho manželka Petra a ich dcéra Dorotka sú netušiacou súčasťou nášho príbehu. Odkedy som pri prvej terapii v autistickom centre Andreas čakajúc pred dverami terapeutickej miestnosti našla na stolíku položený zalaminovaný príbeh Dorotky.

Jonáško má jedenásť rokov a autizmus. A nehovorí. A väčšinou nerozumie. Niekedy možno áno, ale nikdy nevieme kedy. Niekedy prekvapí. Niekedy nechce prekvapiť. A niekedy, v poslednej dobe stále častejšie, dáva najavo, čo si o živote myslí – úderom.

Je známa svojím výnimočne otvoreným prístupom v terapeutickom procese. Vie byť tvrdá, nastaviť zrkadlo. Nie každý sa v ňom chce vidieť. Zároveň je vraj najláskavejším človekom na svete. Psychoterapeutka Jana Žemličková, riaditeľka Sanatória AT.

Tridsaťtri rokov od pádu odpornej komunistickej diktatúry by mohlo znamenať aj dospelosť slobodnej spoločnosti. Je to tak? Dospeli sme? Čo sa nám podarilo a kde sa stále potkýname?

Tribúnom revolúcií u nás chýbal morálny kompas. Rozdelenie Československa, ktoré sa mňa bytostne dotýka, je pre mojich vnukov historická udalosť bez zvláštneho významu, hovorí v rozhovore o Novembri, tribúnoch revolúcií a rozdelení Československa Fedor Gál.