Filosofie je pokus vysvětlit z lidské přirozenosti, kdo jsme, kam jdeme a jaký to má smysl. Jenže na záhadě lidského života si většina filosofů vylámala zuby. Smysl života totiž není kolektivní, každý ho může chápat jinak. Avšak filosofie se zabývá jen tím, co platí obecně!

Oplatí sa do dnešných módnych rozhovorov o dvadsiatich rokoch slobody na Slovensku začítať. Dozvieme sa veľa nielen o tom, ako sme si ju predstavovali, ale aj kým sme boli.

Na Slovensku je pamiatkovo chránených 562 kaštieľov a kúrií. Historické nehnuteľnosti sú skoro v každej obci a v niektorých dedinách je ich aj viac. V obci Liptovský Ján je kúrií takmer 20. Kto tie stavby u nás vlastní? A ktorí majitelia sa one starajú dobre?

Už som si prečítal mnohé vysvetlenia, prečo je niekto na sociálnych sieťach. Tak teraz napíšem ja, prečo na nich nie som. Mám rád internet. Mám rád jeho možnosti, páči sa mi spojenie s celým svetom, veci fungujú ľahšie, mnoho vecí sa dá overiť, mnoho sa nedá ututlať. Vďaka diskusiám na rôznych fórach sa aj my naivní dozvedáme, s kým vlastne žijeme.

Gitarista Pat Metheny nikdy neudržal svoje aktivity v rámci jediného zoskupenia. Pokiaľ však veľkoleposť Pat Metheny Group oceňujú aj rockoví fanúšikovia, komornejšími projektmi oslovuje džezové obecenstvo. Komu adresuje projekt Orchestrión, s ktorým sa prvýkrát predstaví na Slovensku?

Prosím si café latte, ale z nízkotučného mlieka. Predstavujem si, ako to nízkotučné čudo čaká, kým ho voľakto vypije a bude snívať o tom, aký je vysoký a chudý.

... je výzva života. Zvykneme si cez pery poľahky prechádzať, že na večné veky, až kým nás smrť nerozdelí, v dobrom i v zlom, v zdraví i chorobe, v daždi i vo víchrici... Však ženiť sa či vydávať, to nie je ako chleba požičať. Vraví sa v prísloví.

Bodka-bodka-čiarka, bodka-čiarka-čiarka-bodka, bodka-bodka, bodka-čiarka-bodka, čiarka-čiarka-čiarka, čiarka-čiarka. To bola morzeovka a znamenalo to, že: upírom. Aj jeden cukrík stačí a už sa povracajú k panelovej stene domu na sídlisku, uprostred snehu, v malom meste na severe, vo Švédsku, v jednom filme. Volá sa: Nech vojde ten pravý.

Gréci si budú svoju povesť „lenivcov“ v očiach ostatných Európanov naprávať ešte dlho. Ako však oni sami vnímajú momentálnu situáciu, koho z nej vinia a ako sa chystajú na horšie časy?

Tak opět po roce radostně do Buchlovic na tradiční festival vína a literární seminář. Co je to však letos za nápad mluvit o víně a deficitu? A je víno opravdu věc tak samozřejmá, jak si pořadatelé zřejmě představují, když má tolik nepřátel? Kupříkladu takový abstinent víno chápe jen jako nebezpečnou drogu, které se vyhýbá. Ve stejném předsudku žije i muslim, považuje víno za al – ko – hol, rozdíl mezi vínem a spiritusem nikdy nepoznal, a proto i on soudí, že víno je droga a nikoli nápoj, podobně jako alkoholik, který se chce co nejrychleji opít. „Kdo však nenávidí víno, hřeší, přestože je to hřích bezejmenný,“ říká Tomáš Akvinský, víno je přece nápoj sakrální. Češi na rozdíl od Moravanů na tom také nejsou nejlépe. Pijí převážně únavný studený, ospalý a trudnomyslný nápoj. Aby ne, když jim v mládí servírovali náhražky – Pražský výběr, Ostravský kahan, Svíčku a dnes krabicové víno z Čile nebo z Moravské vinařské oblasti. Ví snad někdo, kde se nachází ona moravská oblast?