Petržalka ma šokovala. Príjemne. My, nepetržalskí Bratislavčania ju máme od detstva zafixovanú ako nepeknú panelstory, v ktorej sa nedá vyznať, a nieto ešte žiť. Dnes už je to len predsudok. Z okna vidím stromy, ohromné koruny gaštanov, z balkóna na druhej strane ku mne dolieha len snový džavot z kúpaliska Matador. Predstavte si, táto stará dobrá Matadorka funguje – stále stojí na Úderníckej ulici a dnes už má plnofarebné filmové čaro zo sedemdesiatych rokov. Z balkóna vidím kúsok modrého bazénu. Bývame v zázračnej „starej“ Petržalke.

Do Ameriky emigroval spolu s rodičmi ako tínedžer. Dnes vlastní rodák z Brezna Peter Fossner v newyorskej štvrti Manhattan obchod so starožitnými hodinkami.

Podpredseda českého ústavného súdu Pavel Holländer po dvadsiatich rokoch končí svoju službu ako sudca. Nebola to služba sudcu v tradičnom montesqieuovskom chápaní, kde sudca „len“ prerozpráva zákon. Je to cesta šalamúnovského sudcu-kráľa, ktorý silou svojho intelektu mení beh vecí a vtláča jeho pečať do kolektívneho vedomia.

Tak teda Karlove Vary. Prvýkrát v živote do najznámejšieho kúpeľného mesta v širokom okolí (podľa niektorých v celej Európe), prvýkrát na „áčkový” filmový festival.

Milí priatelia, v obrátenej pyramíde v Bratislave, tam kde sídli Slovenský rozhlas, je bufet. V tom bufete robia najfajnovejšie pagáče v republike. Také dnes už nevidno. Nadýchané ako obláčiky, chrumkavo vypečené. Vrstvy cesta sú na sebe decentne poukladané. Pagáče sa štiepia ako atómy. Sú lahodne slané a primerane mastné. Prasa, ktoré za ne padlo na škvarky, musí byť hrdé.

Miluje tuky a nenávidí radikály. S vodou sa absolútne neráči, hoci rastliny sú jeho kolískou. A takýchto paradoxov vykazuje neúrekom. Vitamín E.

Milí priatelia. Moja manželka je majsterkou neočakávania. V preklade to znamená, že nie je naivka. No nie je ani vypočítavá. V inom prípade by sa nevydala za básnika, čo je tvor nepoužiteľný. Snažím sa ju presviedčať, že v mojej osobe dostala viac, ako si myslí.

V piatok sa začal 20. ročník Febiofestu. Devätnásť rokov bol „filmovou prehliadkou”, v roku dvadsiatych narodenín sa Febiofest zmenil na „medzinárodný filmový festival”.

Je zaujímavé porovnať knihu z čias euforickej revolty a príbeh napísaný o tom istom období s odstupom desaťročí. Teraz takúto možnosť ponúka Gunter Grass i jeho spisovateľský kolega Martin Amis.

Najprv to bolo hospodárske zviera, dopravný aj bojový prostriedok, potrava, potom spoločník pre voľný čas. Neskôr sa zistilo, že môže úspešne pomáhať pri liečbe rôznych ochorení. Najnovšie sa ocitol v úlohe lektora lídrov.