Časové okno posledných tridsiatich rokov bolo šťastné, pre Slovensko výnimočné obdobie – a november 1989 bol jeho hviezdnym časom. Dnes sa však uzatvára.

Opozičná hra na vytváranie veľkej predvolebnej koalície sa skončila. A je to tak dobre, pretože bola čistou frustráciou pre voličov a vytvárala vo veľkej miere blbú náladu.

Výmena Pellegriniho za Fica je pragmatický krok. Alebo špinavý kompromis – ako chceme. Ale ani usmievavý Pellegrini sa už z Ficovho Matajovho lôžka nedostane. Začnime však od jednoduchej aritmetiky.

Je to asi najčastejšia veta dnešného Slovenska. „Keby sme vedeli, čo vieme dnes, nešli by sme do koalície s Ficom,“ hovorí Béla Bugár a človek nevie, či sa má smiať alebo plakať.

Milan Šútovec končil kedysi články vetou, že Slovensko treba založiť odznova. Najnovšie sa ujalo úslovie o ukradnutom či unesenom štáte. Sú to metafory mafiánskeho štátu.

V dúbravskom parku, kde chodieval Dežo Ursiny so psom Havranom, sa odohral druhý ročník rockového koncertu pri jeho pamätníku v podobe knihy zo železných a oceľových plátov od Miry Podmanickej.

Čudná je krajina, v ktorej sa kriminálnici tvária ako politici a politici zatĺkajú ako kriminálnici. Slovensko v rozhovoroch medzi Kočnerom a Zsuzsovou naplno ukázalo uprostred tohto leta svoju mafiánsku tvár.

Slávnostná atmosféra inaugurácie Zuzany Čaputovej, ktorej druhý diel sa odohral v Prahe, sa skončila. Súbežne vznikla strana Andreja Kisku.

Bol som jedným z architektov demokratickej slovensko-maďarskej politiky po roku 1989. Toto spojenectvo vychádzalo vždy z dvoch predpokladov. Že slovensko-maďarská politická spolupráca je kľúčová pre občiansky zmier na Slovensku a že ju dokážu účinne vytvoriť len sily nadväzujúce na november 1989.

Podpísal som vyhlásenie proti ruskej anexii Krymu aj proti neskrývanej ruskej agresii na východnej Ukrajine. Rovnako som podpísal aj vyhlásenia, žiadajúce prepustenie Olega Sencova z väzenia.