Akú rolu zohráva v dejinách Slovenska slovanstvo? Je jeho historicky určujúcim rámcom? Patrí Slovensko na Západ, na Východ, alebo je mostom medzi Západom a Východom?

Pred niekoľkými týždňami som písal Lucii Piussi, že Blaha Uhlára nepoznám. Prekvapilo ju to, a prekvapilo to aj mňa. Ale stalo sa.

Vladimír Mečiar rúbal drevo, až kým nezlomil porisko. Peter Pellegrini vyoráva susedom na traktore úrodu zemiakov. Robert Fico si čistí v obývačke topánky.

Juraj Buzalka je sociálny antropológ, pohybujúci sa suverénne v oblasti súčasnej európskej a svetovej kultúrnej antropológie.

Pri odchode z prezidentskej funkcie sa dočkala Zuzana Čaputová mnohých zahraničných aj domácich holdov. To polročné turné si užívala.

V lete má človek chodiť k vode, do hôr alebo na kultúru. Toto leto je iné. Žijeme v zmiešanom svete a zmiešané je aj zošívané Slovensko.

Slovenské leto 2024 je pomaly za nami a rád by som uvažovanie o hybridnom, civilizačne sa prepadávajúcom Slovensku ukončil úvahou o tom, ako sa dostať z dnešného marazmu.

„Trp, Jozef Mak. Človek - milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“

Okupácia Československa v auguste 1968 definitívne pochovala mýtus o oslobodení Československa v roku 1945. Československo nebolo v rokoch 1945 – 1989 oslobodenou, ale dobytou krajinou.

„Ako komunista som zlyhal, ale ako Slovák stojím na prahu novej budúcnosti.“ Tieto slová vyslovil Vladimír Mináč v roku 1993, tri roky pred smrťou. Mináč hľadal nový program pre Slovensko a jeho slová predznamenali dnešný spor o budúcnosť Slovenska.