Časové okno posledných tridsiatich rokov bolo šťastné, pre Slovensko výnimočné obdobie – a november 1989 bol jeho hviezdnym časom. Dnes sa však uzatvára.

Opozičná hra na vytváranie veľkej predvolebnej koalície sa skončila. A je to tak dobre, pretože bola čistou frustráciou pre voličov a vytvárala vo veľkej miere blbú náladu.

Výmena Pellegriniho za Fica je pragmatický krok. Alebo špinavý kompromis – ako chceme. Ale ani usmievavý Pellegrini sa už z Ficovho Matajovho lôžka nedostane. Začnime však od jednoduchej aritmetiky.

Je to asi najčastejšia veta dnešného Slovenska. „Keby sme vedeli, čo vieme dnes, nešli by sme do koalície s Ficom,“ hovorí Béla Bugár a človek nevie, či sa má smiať alebo plakať.

Milan Šútovec končil kedysi články vetou, že Slovensko treba založiť odznova. Najnovšie sa ujalo úslovie o ukradnutom či unesenom štáte. Sú to metafory mafiánskeho štátu.

V dúbravskom parku, kde chodieval Dežo Ursiny so psom Havranom, sa odohral druhý ročník rockového koncertu pri jeho pamätníku v podobe knihy zo železných a oceľových plátov od Miry Podmanickej.

Čudná je krajina, v ktorej sa kriminálnici tvária ako politici a politici zatĺkajú ako kriminálnici. Slovensko v rozhovoroch medzi Kočnerom a Zsuzsovou naplno ukázalo uprostred tohto leta svoju mafiánsku tvár.

Držte líniu! To bude kľúčová veta Slovenska roku 2020. Výmena ficovského režimu sa začala v regionálnych voľbách, po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa preniesla na komunálnu úroveň a vyvrcholila v prezidentských a európskych voľbách.

Bol som jedným z architektov demokratickej slovensko-maďarskej politiky po roku 1989. Toto spojenectvo vychádzalo vždy z dvoch predpokladov. Že slovensko-maďarská politická spolupráca je kľúčová pre občiansky zmier na Slovensku a že ju dokážu účinne vytvoriť len sily nadväzujúce na november 1989.

Slávnostná atmosféra inaugurácie Zuzany Čaputovej, ktorej druhý diel sa odohral v Prahe, sa skončila. Súbežne vznikla strana Andreja Kisku.