Peter Gonda: Hlavu mám večne v oblakoch

.elena Akácsová .lifestyle .cnosti a neresti 07.07.2019

Peter Gonda píše pre .týždeň stĺpčeky o ekonomike a spoločnosti. Je riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, ktorý pred mesiacom oslávil 20. výročie založenia. Hoci mnohí ľudia z tohto think tanku išli do politiky, on sa nechystá, lebo nemá rád kompromisy.

Téma .týždňa: Vľavo hľaď!

.týždeň .témy .téma 24.10.2021

Desaťročia po páde Berlínskeho múru opäť poškuľujeme po ochranárskom štáte, ktorý za nás vyrieši všetko od cien energií po prácu či budúcnosť našich detí. Ale aj Západ sa pozerá tým smerom. Čo to znamená?

Téma: Pomôžem a už ma tu neuvidíte

.denisa Gdovinová .filip Olšovský .časopis .téma 11.12.2016

Odišiel študovať na Stanford s tým, že na Slovensko sa už nevráti. Aj napriek tomu Martin Bruncko ako poradca Ivana Mikloša presadil národný štipendijný program M. R. Štefánika a pritiahol do štátnej správy desiatky ľudí so zahraničným vzdelaním.

Triezvy priestor

.hana Vojtová .časopis .téma 18.04.2015

V roku 1935, teda pred 80 rokmi, vznikli Anonymní alkoholici (AA). Hoci si AA z principiálnych dôvodov nevedie evidenciu členov, ich počet na celom svete dnes pravdepodobne presahuje dva milióny. Všetko sa pritom začalo stretnutím dvoch zúfalých mužov v meste Akron v americkom štáte Ohio.

O svobodě

.alain Besancon .časopis .klub 24.05.2015

Svoboda je v tom úplně nejstarším smyslu slova chápána jako opak otroctví. Podle Aristotela existuje protiklad mezi vyšším a nižším všude v přírodě. Někteří lidé jsou svou přirozeností svobodní, jiní jsou podle své přirozenosti otroky. Je proto normální, že vládne ten, kdo je svým stupněm dokonalosti vyšší. Otroctví je ospravedlněno na základě toho, co je zavedenou zvyklostí ve válce. Poražený má vždy možnost zvolit smrt.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 11.12.2011

S t r a š n e p o m a l y sa píše na počítači, keď mám zmrznuté ruky. Písmenko za sekundu. Žiadna diakritika. A to sa nemám na čo sťažovať. Po roku (áno po roku!) som konečne na treku. A už tretí deň mám slzy v očiach, vždy ked idem popredu, predo mnou nik, iba hory a Boh. Ani som nevedela, ako mi to chýba. Nie šport, nie osemtisícovky. Ale maličkosti. Tie veľké popraskané líčka malých šerpských detí. Volám ich Šerpiatka.

Som Maďarka, a je mi tu dobre

.časopis .rozhovor 28.05.2011

Keď sme sa stretli pred štyrmi rokmi, prežívala tvorivú krízu a stavala s manželom dom. Dnes je všetko iné – dom, záhrada aj ona. Szidi Tobias.

Prípad Ondrejov

.daniel Hevier .časopis .literatúra 22.11.2009

Občas sa v literatúre stáva, že meno literárnej postavy prezvučí meno svojho autora (Peter Pan J. M. Barrieho alebo Tarzan E. R. Burroughsa). Aj v slovenskej spisbe máme niekoľko takých prípadov – jedným z nich je napríklad Jerguš Lapin, ktorý svojím ohlasom prekonáva reputáciu autora – Ľuda Ondrejova.

Komunisti bez viny

.jaroslav Daniška .časopis .týždeň doma 01.11.2009

O pár dní si pripomenieme 20. výročie pádu komunizmu. Všade sa bude hovoriť o tvárach Novembra, o bývalých študentoch, tribúnoch a zmenách, čo sa odvtedy udiali. Na november ´89 sa však dá pozrieť aj očami vtedajších komunistov.

Dežov posledný dar

.časopis .hudba 05.10.2007

Štvrtý október 2007. Pred šesťdesiatimi rokmi sa narodil Dežo Ursiny. Napriek tomu, že od 2. mája 1995 už nie je medzi nami, v deň svojich nedožitých šesťdesiatin nás poslednýkrát obdaroval. Vyšla totiž jeho jediná kniha. Jediná a bolestne krásna.