Prečo Západ exploduje od zlosti, keď sa Izrael bráni proti terorizmu, no väčšinou mlčal pri Asadovom masovom vraždení v Sýrii, popravách disidentov v Iráne, systematickom útlaku v Saudskej Arábii či teokratickej tyranii v Afganistane?

V Betleheme –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ v meste, ktoré si kresťania spájajú s narodením Ježiša –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sa v posledných rokoch udomácnil obraz drsnejší a mediálne účinnejší než tradičné jasličky: „Ježiš v troskách“. Novorodenec leží v hromade rozbitého betónu. Neraz je ešte „ozdobený“ palestínskou kefíjou.

Ráno 7. októbra 2023, keď teroristi Hamasu ešte upaľovali izraelské rodiny, znásilňovali ženy a vliekli stovky rukojemníkov do Gazy, ich západní sympatizanti z Palestínskej solidárnej kampane akčne organizovali masový pochod. Nie proti vrahom, ale proti ich obetiam.

Tvrdenie „sionizmus je rasizmus“ zredukuje zložitý ozbrojený konflikt na moralistickú hru so spoľahlivým obsadením: Židia ako bieli kolonizátori, Palestínčania ako večné obete. Premieňa každý izraelský akt sebaobrany na vojnový zločin.

Ubehli dva roky od masakra zo 7. októbra – najväčšeho masakra Židov od čias holokaustu. Počas jedného dňa bolo zavraždených 1 200 ľudí – muži, ženy, deti a starí ľudia. Mnohých zastrelili z bezprostrednej blízkosti, iných upálili zaživa alebo mučili. Okolo 250 civilistov bolo unesených do Gazy, pričom desiatky z nich sú tam dodnes väznené.

Diskusia o koloniálnej minulosti sa väčšinou sústreďuje na Európu. Španielske, britské, francúzske či portugalské impériá sú podrobne skúmané a často kritizované. Hovorí sa o transatlantickom obchode s otrokmi, o rabovaní prírodných zdrojov či o kultúrnej devastácii. To všetko je právom odsudzované. No vedľa tejto kapitoly dejín stojí iná, ktorá zostáva v tieni: imperiálna história Arabov.

Ján Kapusňak bol na Námestí rukojemníkov vítať tých, ktorých Hamas prepustil živých. Okrem pocitov úľavy hovorí o tom, či je v Gaze možné zabezpečiť, aby sa k moci nevrátil Hamas.

Izrael zaobchádza s Palestínčanmi ako nacistické Nemecko so Židmi. Pásmo Gazy je Osvienčimom 21. storočia. Izraelskí lídri pripomínajú Adolfa Hitlera. Dávidova hviezda je novým hákovým krížom. Palestínske „utečenecké tábory“ sú kópiami Varšavského geta. „Rasistický režim“ v Jeruzaleme plánuje „konečné riešenie“ palestínskej otázky – „palestínsky holokaust“. Tieto absurdné tvrdenia, produkt moderného antisemitizmu a intelektuálnej ignorancie, naberajú desivú popularitu aj medzi inak príčetnými ľuďmi.

Západní diplomati sa desaťročia utiekajú k jednoduchej predstave o izraelsko-arabskom konflikte. V tomto ponímaní je spor v podstate riešiteľný – ide o svár o územie a bezpečnosť: chaotický, emocionálny, hlboko zakorenený v histórii, ale nakoniec prístupný univerzálnej diplomatickej formule: rokovania, kompromisy a vzájomné uznanie. Ak by sa obe strany „posadili za stôl“, mier by nastal. Zajtra.

„Len veľmi málo ľudí sedelo v Café Shalva v neznesiteľnej vlhkosti jedného z tých prepotených... večerov v Tel Avive... Boli to evidentne takí, ktorí doma nemali bezpečný miklat, teda protiraketový úkryt. Kaviareň to dokonca zdôrazňovala aj vo svojich reklamách, že má a hosťom ponúka výborný stopercentný miklat. Počas prvého týždňa vojny navyše dochádzalo často k nočným útokom a škody spôsobené bombami boli doposiaľ obmedzené na najvyššie poschodia budov. Neskôr nám síce povedali, že úlomky a tlaková vlna ohrozovali už aj byty na nižších poschodiach.“