Hnev voči vláde premiéra Orbána sa začal stupňovať po tom, ako opozícia v piatok zverejnila správu z prieskumu v období od júla do novembra 2021, ktorá odhaľuje viac než 3000 prípadov podozrení zo zneužívania detí v štátnych zariadeniach.

„Bolo dobré vidieť, že všetci okrem strany Fidesz cítili, že je dôležité spoločne poslať odkaz slovenskému kamarátovi Viktora Orbána, Robertovi Ficovi, že v 21. storočí je v Európskej únii vyhrážanie sa vyjadrovaním názoru väzením neprijateľné,“ uviedol na Facebooku.

Vyjadril sa tak len niekoľko dní po tom, čo ubezpečil maďarského premiéra Orbána, že Budapešť môže pokračovať v dovoze ruských energetických surovín.

Tlačová agentúra MTI pôvodne informovala, že Budapešť získa časovo neobmedzenú výnimku z amerických sankcií.

Predseda strany TISZA uviedol, že ak sa stane premiérom, Maďarsko sa opäť obráti na Západ a vstúpi do eurozóny. Dodal, že o tom, či Budapešť podporí členstvo Ukrajiny v EÚ, krajina rozhodne v referende.

Budapešť namieta voči novele slovenského Trestného zákona, podľa ktorej sa verejná kritika takzvaných Benešových dekrétov – teda nariadení, ktoré tvorili základ pre vyvlastnenie a vyhostenie etnických menšín po druhej svetovej vojne – stala trestným činom.

Šéf americkej diplomacie zrušil aj plánované osobné stretnutie s Lavrovom, ktoré malo predchádzať schôdzke prezidentov v Budapešti.

Uviedol, že plánované stretnutie s Trumpom by sa malo urýchlene presunúť do Dubaja, aby sa predišlo tomu, čo označil za „absolútne zákernú operáciu“ zo strany Britov.

Samotný Trump už oznámil, že odložil plány na samit o Ukrajine, vyjadril sa, že nechce, aby stretnutie bolo „zbytočné“.

Kallasová vyjadrila názor, že stretnutie medzi USA a Ruskom „vysiela nesprávny signál“ a že schôdzka by sa mala konať medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a Putinom.