Koncom augusta tohto roka pri jednom z najsmrteľnejších zemetrasení v histórii Afganistanu zahynulo v okolí mesta Džalálábád v provincii Nangarhár približne 2200 ľudí.

„Povedia, že do Afganistanu poslali nejakých vojakov,“ uviedol Trump s odkazom na spojencov z NATO. „A oni to urobili, avšak stáli trochu pozadu, trochu mimo frontových línií.“

„Mnoho dánskych vojakov (v Afganistane) prišlo o život alebo utrpelo zranenia. A Dánsko je jednou z krajín NATO, ktorá v prepočte na počet obyvateľov utrpela najväčšie straty,“ napísala dánska premiérka.

„Mali sme pocit, že všetko sa skončilo. Nemali sme právo hrať futbal, právo študovať, právo vôbec niečo robiť s našimi životmi. Pre dievčatá a ženy v Afganistane nezostalo nič. Iba odchod.“ Nie každý však mal to šťastie ako futbalistka Bahara Samini, ktorej sa podarilo ujsť pred Talibanom.

Prečo Západ exploduje od zlosti, keď sa Izrael bráni proti terorizmu, no väčšinou mlčal pri Asadovom masovom vraždení v Sýrii, popravách disidentov v Iráne, systematickom útlaku v Saudskej Arábii či teokratickej tyranii v Afganistane?

K tomuto kroku pristúpila dva dni po streľbe neďaleko Bieleho domu, po ktorej zahynula príslušníčka Národnej gardy a jej kolega zostáva hospitalizovaný v kritickom stave.

Expresná premena Ameriky vyráža dych a jej kupecká povaha zvádza k rýchlym záverom o konci slobodného sveta. Ale hoci Donald Trump zosobňuje najhoršiu tvár svojej krajiny, nie je jej koncom, a ani podstatou.

Členské štáty EÚ vyzvali Európsku komisiu (EK), aby podnikla kroky na umožnenie dobrovoľného alebo núteného návratu Afgancov, ktorí na území EÚ nemajú povolenie na pobyt alebo čelia trestnému stíhaniu.

Slovenská realita už dlhšie pripomína osud chlapíka zo starého amerického vtipu. Padajúc z mrakodrapu na betónový chodník si ešte aj na 20. poschodí mrmle „so far, so good“.

Odsun amerických jednotiek zahŕňal v roku 2021 aj ich stiahnutie zo základne Bagram, ktorá bola najväčšou americkou vojenskou základňou v Afganistane.